Čo všetko ovplyvňuje vývoj dieťaťa? Áno, aj to či sa matka pozerá do zrkadla!
V súčasnosti veda upozorňuje na vplyv rôznych celkom obyčajných a nenápadných faktorov v živote matiek. Niektoré z nich majú výrazný vplyv na vývoj bábätka v brušku a zaručene ste o nich nepočuli. Sú kuriózne, ale fascinujúce. My vám prinášame niekoľko z nich a garantujeme vám, že budete prekvapený. Tipnete si, čo všetko by tam mohlo patriť? Smelo sa pustite do čítania.
Ak sa matka vystavuje reči viacerým jazykom, aj dieťa bude viacjazyčné
Vedeli ste, že novorodenci rozlišujú medzi jazykom svojej matky a cudzími jazykmi? Prirodzené uprednostňujú reč materinského jazyka, ktorú počúvali v brušku najviac. Napriek tomu sa ukázalo, že deti matiek, ktoré počas tehotenstva počúvali viacjazyčné rozhovory, mali neskôr lepší jazykový sluch.
Silné vône majú tiež výrazný vplyv
Tehotná žena pracovala v parfumérii a jej dcéra celý život neznášala parfémy – to určite nebude náhoda. Výskum ukazuje, že plod vníma vône cez plodovú vodu už okolo 28. týždňa. Niektoré vône, ktorým je opakovane vystavený, si po narodení buď zamiluje alebo ich bude nenávidieť.
Spánková poloha matky a riziko vývoja
Ak budúca matka dlho spáva na chrbte, môže to znížiť prietok krvi do placenty kvôli tlaku maternice na dolnú dutú žilu. Niektoré štúdie teda spájajú spánok výlučne na chrbte v poslednom trimestri s mierne zvýšeným rizikom nižšej pôrodnej váhy dieťaťa (z dôvodu obmedzeného príjmu živín počas noci). Za najideálnejší sa považuje spánok na ľavom boku.
Hádky a konflikty – emocionálne jedy
Mierny stres je v poriadku. Ale časté hádky, výčitky alebo toxické vzťahy počas tehotenstva vedú k zvýšenej tvorbe adrenalínu a kortizolu – a tie ovplyvňujú aj emocionálny vývoj bábätka. Výskumy ukazujú, že deti matiek vystavených častému psychickému stresu majú vyššiu pravdepodobnosť problémov so spánkom, náladovosťou a reguláciou emócií.
Ročné obdobie a osobnosť dieťaťa?
Toto znie ako niečo bizarné a vymyslené, avšak, našli sa štatistické spojitosti medzi obdobím narodenia a sklonom k určitým povahovým črtám.
Deti narodené v zime bývajú častejšie introvertné a opatrnejšie.
Letné deti majú častejšie výkyvy nálad, ale sú tiež kreatívnejšie.
Pravdepodobne za tieto rozdiely zodpovedá kombinácia množstva slnečného žiarenia, vitamínu D a hormonálnych rytmov počas vývoja plodu.
Mama sa často pozerala do zrkadla? Zvyšuje sa budúca sebadôvera dieťaťa
Toto znie ako mýtus, ale psychológovia hovoria, že ak má matka o sebe pozitívny obraz, ovplyvňuje to aj neuropsychologický základ dieťaťa. Mamy, ktoré sa prijímali také, aké sú (a napríklad si hovorili pekné veci pred zrkadlom), mali deti s vyšším sebavedomím a lepšou adaptáciou v neskoršom veku.
Negatívne správy sa rovnajú pesimistickému mozgu dieťaťa
Nejde o výmysel, ale o preukázateľnú neurologickú adaptáciu. Ženy, ktoré počas tehotenstva denne sledovali negatívne správy, vojny, násilie, krízy, mali deti so zvýšenou aktivitou amygdaly (centrum strachu) a nižšou mierou dôvery vo svete.
