Narodil sa s dvoma hlavami: Jedna spala, druhá bdele a sledovala svet. Šokujúci príbeh z Bengálska!
V máji 1783 sa v malej indickej dedinke Mundul Gaut narodilo mimoriadne zvláštne dieťa – malo dve hlavy. Pôrodná asistentka bola natoľko zdesená, že sa novorodenca pokúsila hodiť do ohňa. Našťastie, už tak zohavené dieťa zachránili, len s niekoľkými popáleninami na oku a uchu. Keď rodičia vytriezveli z počiatočného šoku, začali vnímať svojho nevinného chlapca ako zdroj peňazí. Odišli zo svojej dediny do Kalkaty, kde deformovaného potomka vystavili na „obdiv“ verejnosti.
Ohavný prísun peňazí
Dvojhlavé dieťa bolo niečo, čo ľudia dovtedy nevideli, a tak pritiahlo nielen veľkú pozornosť, ale aj slušné množstvo peňazí. Aby dav nemohol čo i len nahliadnuť bez zaplatenia, držali rodičia nešťastného potomka pod plachtou aj celé hodiny. Keď sa chýry rozšírili po celej Indii, niekoľko šľachticov, štátnych a mestských úradníkov začalo rodinu pozývať do svojich domovov na súkromné výstavy plné hostí – aby si „kuriózny exemplár“ mohli pozrieť celkom zblízka. Patril k nim aj plukovník Pierce, ktorý celé divadlo opísal prezidentovi Kráľovskej spoločnosti, sirovi Josephovi Banksovi, a ten zas chirurgovi Everardovi Homeovi.
Nie je dvojhlavý ako dvojhlavý
Ak si predstavujete dve hlavy rastúce vedľa seba, skutočný príbeh vás trochu opraví. Pretože ďalšia chlapcova hlava rástla na temene – otočená zrkadlovo, ukončená niečím, čo pripomínalo krk. Do určitej miery živá, parazitická časť mala hneď niekoľko deformít: pokrivené uši, malý jazyk aj spodnú čeľusť. Inak mali obe hlavy rovnakú veľkosť a boli tiež rovnako pokryté čiernymi vlasmi.
Podľa záznamov vedcov je známe, že hlava bez tela mala vlastný mozog a reagovala na dotyk – pohybovala perami, otvárala oči a cicala prsník. Niekedy dokonca plakala či bdela a pozorovala okolie, keď „hlavná hlava“ spala. Hoci nevykazovala žiadnu schopnosť samostatného prežitia a chýbali jej rohovkové reflexy, časť jej nervovej sústavy a mozgu fungovala – išlo teda o živé tkanivo.
Napriek všetkému chlapec netrpel žiadnymi škodlivými následkami.
Nešťastné detstvo ukončila ďalšia tragédia
Jedného dňa, keď mal chlapec štyri roky, ho matka nechala samého a išla po vodu. Po návrate však našla svoje dieťa mŕtve – uhryzla ho kobra. Ani tento čin však neukončil neetické zaobchádzanie – mnohí anatómovia sa ponúkli, že si mŕtvolu kúpia. Veriaci rodičia však toto znesvätenie nedovolili a dieťa pochovali pri rieke Boopnorain, neďaleko mesta Tumloch.
Osud chlapca ale pokračoval v rukách nenásytných ľudí. Maličký hrob vykradol agent z Východoindickej spoločnosti, pitval hnijúce telo a lebku posunul kapitánovi Buchananovi. Ten ju neskôr priviezol do Anglicka a daroval priateľovi Everardovi Homeovi. (Lebka je dnes vystavená v Hunterian Museum of the Royal College of Surgeons v Londýne.)
Prvá pitva ukázala, že obe hlavy mali svoje vlastné, odlišné mozgy. Každý z nich bol pokrytý vlastnou tvrdou plenou (dura mater) a zásobovaný veľkými cievami – tie vyživovali najmä hornú časť hlavy. Tento prípad je známy ako craniopagus parasiticus – extrémne zriedkavý typ parazitického dvojčaťa, ktoré sa vyskytuje len v 2 až 5 prípadoch na milión pôrodov. Embryo sa spočiatku vyvíja ako dvojča, ktoré sa však neskôr nedokáže úplne oddeliť ani plne vyvinúť.
Záver
O niekoľko storočí neskôr, v roku 2004, sa v Dominikánskej republike objavil rovnaký prípad. Rebeca Martínez už v ôsmich týždňoch podstúpila veľmi riskantnú operáciu, pri ktorej zomrela na následky príliš veľkej straty krvi. Podobný osud čakal aj Eliasa, ktorý sa v roku 2021 narodil v rumunskej Bukurešti – zomrel len niekoľko hodín po narodení. Parazitické siamské dvojčatá sú veľmi zriedkavé – rovnako ako ich šance na prežitie.
