Ľudia, ktorí nepociťujú strach: Zriedkavá porucha, ktorú by prijal nejeden z nás!
Možno ste zachytili informácie o vzácnom syndróme, kedy ľudia nie sú schopní pociťovať bolesť. To však ani zďaleka nie je jediný podivný fenomén, ktorý sa medzi ľuďmi na svete skutočne vyskytuje.
Strach je emócia, ktorá zachraňuje životy. Varuje nás pred nebezpečenstvom, núti nás utekať, brániť sa alebo zostať ostražití. No predstavte si, že by ste neboli schopní ho pociťovať. Vedci sa stretli s prípadmi ľudí, u ktorých naozaj nebolo fyzicky možné, aby pocítili strach. Prečo tomu tak bolo a k čomu to viedlo? Odhalíme vám skryté riziká, po ktorých sa vám to už nebude zdať tak „super“!
Kto sú títo ľudia neschopní báť sa?
Najznámejší prípad patrí žene s iniciálami SM. Pochádza zo Spojených štátov amerických a trpí vzácnou genetickou poruchou, pri ktorej má poškodenú amygdalu – časť mozgu, ktorá reguluje emóciu strachu.
Postihnutá prešla množstvom testov – od vystavenia hadom a pavúkom až po prechádzky po strašidelných miestach – no nič z toho v nej nevyvolalo strach. Vedci dokonca skúšali simulovať útok, no jej reakcia bola skôr zvedavá než panická.
Čo je amygdala a ako funguje?
Amygdala je malá štruktúra v mozgu, ktorá hrá kľúčovú úlohu pri spracovaní emócií – najmä strachu. Aktivuje dobre známu reakciu v znení „bojuj alebo uteč“, keď sa človek ocitne v strese a v ohrození. U ľudí ako SM je amygdala poškodená, a tak mozog nedokáže rozpoznať alebo spracovať podnety varujúce pred potenciálnym nebezpečenstvom.
Výhoda alebo riziko?
Aj keď sa to môže zdať ako superschopnosť, nepociťovať strach nie je výhoda. Žene sa totiž hneď niekoľkokrát stalo, že ju okradli alebo napadli, no nikdy neutiekla. Nemala totiž pud sebazáchovy. Ľudia bez strachu často ignorujú riziká, čo ich vystavuje nebezpečným situáciám.
Strach je evolučný mechanizmus, ktorý nás chránil tisíce rokov. Bez neho je prežitie ťažšie, nie ľahšie.
Existuje liečba?
V prípade SM ide o neurologické poškodenie, ktoré nie je možné vyliečiť. Avšak výskum jej prípadu pomohol vedcom lepšie pochopiť úlohu amygdaly a možnosti liečby úzkostných porúch u iných pacientov.
Zaujímavé je, že SM pociťovala niektoré príznaky strachu len vtedy, keď sa jej umelo zablokovalo dýchanie – čo naznačuje, že strach nemusí byť viazaný len na amygdalu, ale aj na iné mozgové centrá.
Prečo nás to fascinuje?
Ľudia bez strachu sú ako zrkadlo našich najhlbších obáv. Ukazujú nám, aký dôležitý je tento „nepríjemný“ pocit. Bez strachu nie je opatrnosť, nie je prežitie, nie je plnohodnotná ľudská skúsenosť.
Zároveň však takéto prípady otvárajú dvere k pochopeniu porúch ako PTSD, panická porucha alebo fóbia – a to môže zmeniť životy miliónom ľudí.
