Chemické zbrane zmenili modernú medicínu: Čo spojilo útok na Bari a boj proti rakovine?

V čase, keď to nikto nečakal, spustili Nemci hrozivý útok na kľúčový spojenecký prístav v Taliansku. Na pobreží Bari zabili stovky civilistov, viac ako 1000 amerických a britských vojakov a potopili desiatky spojeneckých lodí – medzi nimi aj americkú loď John Harvey, ktorá niesla prísne utajený náklad bômb so smrteľným yperitom. Výbuch uvoľnil toxický plyn, ktorý poškodzuje kožu, oči, dýchacie cesty a pľúca. Katastrofická udalosť však nečakane prispela k objavu, ktorý zmenil dejiny modernej medicíny.

Tajná operácia plná plynových bômb

Yperit – obávaná chemická zbraň z prvej svetovej vojny – spôsoboval vnútorné a vonkajšie krvácania, poškodzoval sliznice a priedušky, čo vyvolávalo extrémne bolestivé príznaky. Niektoré obete trpeli celé týždne, kým zomreli. Hoci Ženevský protokol z roku 1925 zakázal použitie chemických zbraní, výroba a preprava zostali legálne.

Spojenci sa počas druhej svetovej vojny obávali, že Nemecko opäť nasadí chemické zbrane. Preto sa rozhodli preventívne pripraviť na prípadný útok. V auguste 1943 americký prezident Roosevelt schválil tajnú prepravu chemickej munície po Stredozemnom mori. Loď John Harvey pod velením kapitána Elwina F. Knowlesa vyplávala z Alžírska do Talianska, odkiaľ sa cez Otrantský prieliv dostala do prístavu Bari.

Ten bol však preplnený, a tak loď musela čakať na vyloženie niekoľko dní. Kapitán pôvodne plánoval upozorniť veliteľa prístavu na svoj smrtiaci náklad, no vzhľadom na prísne utajenie zbraní sa rozhodol mlčať. Tragédia bola len otázkou času.

Útok šialených rozmerov

Večer 2. decembra 1943 spustili nemecké bombardéry nečakaný útok na spojenecký prístav. Viac než sto lietadiel zasiahlo preplnený priestor a zničilo všetko, čo im stálo v ceste – vrátane lode John Harvey. V dôsledku výbuchu sa do ovzdušia uvoľnil plyn yperit, no lekári netušili, že zachraňujú ľudí otrávených chemickou zbraňou.

Mnohí ranení dostali prikrývky, ktoré však na tele zadržali yperit a ešte viac zhoršili popáleniny. Na druhý deň sa zdravotníci nestačili čudovať – opuchnuté telá pacientov pokrývali pľuzgiere a niektorí dokonca stratili zrak. Počet úmrtí prudko stúpal a lekári začali mať podozrenie na chemický útok. Bari prešlo do stavu najvyššej pohotovosti. Spojenecké veliteľstvo v Alžíri okamžite vyslalo na miesto podplukovníka Stewarta Francisa Alexandra, špecialistu na chemické zbrane. Ten podľa príznakov okamžite rozpoznal otravu yperitom. Zdroj identifikoval – z trosiek lode John Harvey vytiahol fragment puzdra bomby M47A1.

Spojenci sa však báli, že by zverejnenie pravdy mohlo podnietiť Nemecko k vlastnému chemickému útoku. Preto sa rozhodli informácie o yperite utajiť a vymazať zo všetkých oficiálnych záznamov. Napriek tomu, že v prístave bolo množstvo svedkov, pravda napokon vyšla najavo.

Náhodný objav uprostred katastrofy

Alexander testoval vzorky tkanív obetí a zistil, že yperit ničí najmä biele krvinky – bunky, ktoré sa rýchlo delia. Táto informácia ho viedla k myšlienke: ak yperit ničí rýchlo sa deliace bunky, mohol by byť účinný aj proti rakovine.

Ešte pred útokom v Bari, v roku 1942, vedci Louis S. Goodman a Alfred Gilman z Yale testovali deriváty yperitu na zvieratách a následne aj na pacientoch s lymfómom. Zaznamenali síce len dočasné, ale výrazné zlepšenie. Podobné výskumy prebiehali aj na Chicagskej univerzite, no boli prísne utajené.

Katastrofa na Bari ich výskum nepriamo potvrdila. Po vojne, keď informácie vyšli na povrch, vedci začali cielene hľadať ďalšie látky s podobnými účinkami. Výsledkom bol chlórmetín (známy aj ako mustín) – prvý chemoterapeutický liek proti rakovine.

Odvtedy vzniklo množstvo novších a šetrnejších možností. Zbraň, ktorá mala zabíjať, sa tak vďaka výskumu Goodmana, Gilmana, Alexandra a ich nasledovníkov stala základom liečby, ktorá dnes zachraňuje milióny životov.

Zdroj