Kravy, prasatá a kurence ovládli svet. Divoká príroda je už len spomienka!
Zatiaľ čo sa svet zameriava na klimatickú krízu (čo je samozrejme, tiež veľmi akútnym a závažným problémom) iná ekologická katastrofa prebieha v tichosti – a oveľa rýchlejšie. Nie je hlučná. Nie je viditeľná na prvý pohľad. Ale jej dôsledky sú oveľa hlbšie, než si väčšina ľudí uvedomuje. Hovoríme o kolapse biodiverzity, ktorú zaregistroval naozaj málokto. Určite budete aj vy prekvapení z hrôzostrašného zistenia, ktoré vám zachvíľu predstavíme.
A nie, nejde len o nejaký druh motýľa, ktorý mizne v dažďovom pralese. Ide o hromadné vymieranie životov, ktoré formovali planétu (a boli jej neodmysliteľnou súčasťou) milióny rokov.
Šokujúci fakt č.1 – divoko žijúce cicavce sú takmer vyhubené
Podľa štúdie publikovanej v žurnáli PNAS – 96 % všetkých cicavcov na Zemi dnes tvoria ľudia a ich hospodárske zvieratá. Len zvyšné 4 % tvoria všetky divoké cicavce ako napríklad levy, slony, vlci, tigre, medvede, netopiere, jelene, líšky, delfíny a niekoľko ďalších. Inak povedané, svet je dnes plný kráv, ľudí a kureniec. Zvyšok mizne.
Prebieha šieste masové vymieranie, tentokrát ho spôsobujú ľudia
Za posledných 50 rokov sme podľa správy WWF vyhubili viac než 70 % populácií divoko žijúcich stavovcov. To nie je evolučný proces. To je zrýchlené, globálne vymazávanie živočíšnych druhov spôsobené ničením biotopov (deforestácia, urbanizácia), intenzívnym poľnohospodárstvom, pesticídmi a herbicídmi, znečistením vody a vzduchu a klimatickou zmenou.
Kurča je najúspešnejší vták v dejinách Zeme
Dnes existuje odhadom viac než 34 miliárd kureniec, čo je v prepočte 4-krát viac ako ľudí. Kurča je už do takej miery geneticky upravené, že by v divočine neprežilo ani pár dní. Je však biologickou stopou ľudstva – podľa vedcov budú fosílie kurčiat dominantným pozostatkom našej éry.
Kravy, ktoré „zožrali“ prales
Pre potreby hovädzieho mäsa sa vypaľujú amazonské pralesy v Brazílii. Miesta s najvyššou biodiverzitou sa menia na pastviny pre dobytok. Na produkciu 1 kilogramu hovädzieho mäsa treba 15 000 litrov vody a obrovské plochy pôdy. A to kvôli potravinám, ktoré by nás mohli nasýtiť priamo. Je to, akoby sme pálili staré majstrovské obrazy, aby sme si urobili miesto pre fastfood. Hmyz mizne. Ticho a definitívne. V niektorých regiónoch zaznamenali pokles hmyzích populácií o 75 % za 30 rokov. Šialené, nemyslíte?
V súvislosti s tým netreba zabúdať na to, že bez hmyzu nebudú opelené plodiny, vtáky budú hladovať a rozklad organických látok sa spomalí. Svet bez hmyzu je svet, ktorý postupne skolabuje.
A čo ak si na to zvykneme?
Najväčšie nebezpečenstvo? Všetky vyššie spomínané riziká sú nesmierne nebezpečné a z dlhodobého hľadiska skutočne môžu viesť k výraznej zmene fungovania planéty a problémom, ktoré budú pre vedcov obrovskou výzvou.
Extrémne smutná by však bola realita, že si na to zvykneme! Že deti už nikdy neuvidia živého jeleňa mimo ZOO. Že ticho v lese bude normálne. Že „divočina“ sa bude písať len v minulom čase.
