Mansa Musa – najbohatší človek v histórii! Aj dnešní milionári mu môžu závidieť.
Mansa Musa bol deviaty mansa (vládca) Malianskej ríše v západnej Afrike, ktorá za jeho vlády dosiahla svoj historický vrchol. Ako cisár vládol rozsiahlemu územiu dnešného Mali, Senegalu, Gambie, Guiney, Mauretánie, Nigeru a častí ďalších krajín. Možno mal len šťastie na bohatstvo miesta, kde zasadol na trón a možno bol skutočne oddaným a skúseným vodcom krajiny. Jedno je však isté – využil prostriedky, ktoré mu boli dané na to, aby zveľadil krajinu. Bohatstvo, ktoré vlastnil, použil, aby umožnil bežným ľuďom študovať. Podieľal sa aj na rozvoji kultúry a rozhodne nevládol rukou diktátora. Jeho rozhodnutia boli pevné, ale vykonávané v dobrej viere, o čom svedčí aj jeho akt veľkodušnosti v Egypte.
Prečítajte si viac o mužovi, ktorého bohatstvo neprekonal nikto naprieč celou históriou. Nepochybne si zaslúži pozornosť a snáď i uznanie.
Ako sa mu podarilo vytvoriť také bohatstvo?
Jeho šialené bohatstvo vyplývalo hlavne z zvlastnenia a zdaňovania obchodu so zlatom a soľou, ktoré boli v stredoveku také vzácne a cenené, že by sme ich mohli porovnať s dnešnou ropou. Pod jeho vládou ríša kontrolovala takmer polovicu svetovej produkcie zlata.
Slávna púť do Mekky (1324)
Na púť do Mekky sa vybral s enormným sprievodom, ktorého súčasťou bolo 60 tisíc osôb vrátane otrokov a dvoranov, približne 80 ťav, z ktorých každá niesla asi 136 kilogramov zlata.
V Káhire rozdával zlato s takou štedrosťou, že jeho hodnota poklesla približne o 10–25 % a ekonomika sa z tejto bubliny spamätávala aj 12 rokov.
Odhady jeho bohatstva
Odhady sa rôznia, no často sa uvádza, že to mohlo byť v prepočte približne 400 miliárd eur. Iné zdroje ponúkajú trochu konzervatívnejší odhad, asi 139 miliárd eur. Bez ohľadu na presné číslo, historici zdôrazňujú, že priamy prepočet bohatstva na dnešné euro je len orientačný – jedná sa skôr o symbol ohromnej ekonomickej moci jedného človeka.
Kultúrne dedičstvo a vzdelanie
Mansa Musa nebol len boháč, ale aj mecén vzdelania a architektúry. Po návrate z púte priviedol do Timbuktu andalúzskeho architekta Abu Ishaq al-Sahiliho, ktorý prispel k výstavbe slávnej Djinguereber mosquee. Timbukt sa stalo centrom vzdelania s univerzitou Sankore a s knižnicami, ktoré obsahovali státisíce až milióny rukopisov.
Odkaz a význam
Mansa Musa sa stal legendou – jeho púť sa objavila na katalánskej mape z roku 1375. Bol označovaný ako panovník sediaci na zlatom tróne s kúskom zlata v ruke, čo stvrdilo jeho povesť v európskej predstavivosti.
Úzke prepojenie medzi bohatstvom, vzdelaním a politickou silou predstavovalo zlatý vek Mali, ktorý sa jeho nástupcom nepodarilo udržať.
