Strašidelný obor z pralesa: Nový druh hmyzu váži viac ako golfová loptička
Svet hmyzu je nesmierne rozmanitý a neprestáva udivovať vedcov aj širokú verejnosť. Každý rok vedci objavia stovky až tisíce nových druhov, ktoré dokresľujú obraz o tom, aká pestrá a zároveň málo prebádaná je biodiverzita našej planéty. Zatiaľ čo niektoré druhy sú drobné a ľahko prehliadnuteľné, iné pôsobia priam desivo, či už svojím vzhľadom, správaním alebo nezvyčajnými rozmermi. Najnovší objav z Austrálie patrí jednoznačne do tej druhej kategórie.
V odľahlých dažďových pralesoch severovýchodnej Austrálie sa podarilo identifikovať nový druh obrovskej strašilky, ktorá môže byť najťažším hmyzom, aký kedy na tomto kontinente vedci zaznamenali. Dali jej meno Acrophylla alta a jedince tohto druhu môžu dorásť až do dĺžky 40 centimetrov. Objav bol oficiálne predstavený v júni v odbornom časopise Zootaxa, kde bol opísaný ako „spektakulárny nový druh“.
Hmyz skrytý v korunách stromov
Acrophylla alta žije vo vysokohorských dažďových pralesoch v oblasti Tablelands v severnom Queenslande, vo výškach od 500 do 1 200 metrov nad morom. Vzhľadom na to, že obýva ťažko dostupné koruny stromov, pravdepodobne unikala pozornosti vedcov celé desaťročia. Podľa štúdie sa živí listami stromov a len zriedka sa dostane na zem, najčastejšie iba po silných cyklónoch alebo keď ju zhodia vtáky.
„Je obmedzená na malé územie dažďového pralesa vo vyššej nadmorskej výške a väčšinu času trávi vysoko v korunách,“ uviedol spoluautor štúdie Angus Emmott z James Cook University. „Len málo ľudí má šancu ju vôbec vidieť.“
Nie najdlhšia, ale najťažšia
Austrália je známa viacerými gigantickými strašilkami, pričom prvenstvo v dĺžke drží druh Ctenomorpha gargantua, ktorý môže dosiahnuť až 57 centimetrov. Acrophylla alta síce nie je taká dlhá, no vyniká hmotnosťou.
Podľa meraní dosahuje až 44 gramov – čo je približne dvojnásobok hmotnosti samice C. gargantua naplnenej vajíčkami. To z nej robí pravdepodobne najťažší hmyz v Austrálii.
Evolučné prispôsobenie
Vedci sa domnievajú, že obrovská veľkosť A. alta môže súvisieť s jej životným prostredím. Vysokohorské oblasti sú chladnejšie a vlhkejšie, čo môže podporovať väčší telesný rozmer v súlade s tzv. Bergmannovým pravidlom. To tvrdí, že živočíchy žijúce v chladnejšom podnebí majú tendenciu byť väčšie, pretože väčšia telesná masa pomáha obmedziť tepelné straty.
„Je to chladné a vlhké prostredie,“ vysvetlil Emmott. „Ich telesná hmotnosť im pravdepodobne pomáha prežiť drsnejšie podmienky, a preto sa za milióny rokov vyvinuli do takýchto rozmerov.“
Nový obor austrálskych pralesov
Objav Acrophylla alta je ďalším dôkazom, že aj v súčasnosti sa v odľahlých a málo preskúmaných oblastiach Zeme skrývajú neznáme druhy gigantických živočíchov. Tento impozantný hmyz je nielen vedeckou raritou, ale aj dôležitým príspevkom k pochopeniu biodiverzity austrálskych dažďových pralesov.
