Zaujímavé otázky: Vlastní niekto z nás Mesiac?
Mesiac už celé desaťročia fascinuje ľudstvo ako symbol objavovania, vedeckých pokrokov aj dobrodružstva. Od čias, keď Jules Verne sníval o ceste na Mesiac a Robert Heinlein opisoval mesačné kolónie vzdorujúce Zemi, sa ľudia pýtajú: komu vlastne patrí náš prirodzený satelit? Kým kedysi išlo o čistú fikciu, dnes sa z tejto otázky stáva veľmi reálna právna dilema.
Spoločné dedičstvo ľudstva
V roku 1967 podpísali Spojené štáty, Sovietsky zväz a ďalšie krajiny Zmluvu o vesmíre (Outer Space Treaty), ktorá zakotvila princíp, že vesmír vrátane Mesiaca je „globálnym spoločným majetkom“. Žiadna krajina si teda nemôže nárokovať vlastníctvo časti Mesiaca ani iného vesmírneho telesa. Cieľom bolo zabezpečiť, aby prieskum vesmíru slúžil všetkým národom bez ohľadu na ich hospodársku či technologickú vyspelosť.
Zmluva vznikla v čase studenej vojny a bola aj symbolom spolupráce. Napríklad USA poskytli Sovietskemu zväzu vzorky mesačných hornín po misii Apollo 11.
Nové misie priniesli nové otázky
Od posledného pristátia človeka na Mesiaci v roku 1972 sa situácia mení. Rusko, India, Čína aj USA pripravujú nové pilotované misie. Okrem vedeckých cieľov sa čoraz častejšie spomína aj ťažba vesmírnych surovín – vody, hélia-3 či vzácnych kovov. A práve tu začína byť vesmírne právo nejasné.
Podľa odborníka na vesmírne právo Fransa von der Dunka z University of Nebraska-Lincoln síce krajiny nemôžu vlastniť územie na Mesiaci, no otázka vlastníctva ťažbou získaných zdrojov nie je jednoznačná. Ak štát alebo súkromná firma vyťaží suroviny, môže si ich ponechať, alebo ich musí zdieľať s ostatnými národmi?
Niektoré krajiny, ako Spojené štáty, sa prikláňajú k liberálnej interpretácii, čiže kto ťaží, ten vlastní. Iné, napríklad Rusko, trvajú na tom, že všetky vesmírne zdroje by mali byť využívané v prospech celého ľudstva.
Ako bude vyzerať budúcnosť?
Ako upozorňuje von der Dunk, práve tieto otázky robia z vesmírneho práva rýchlo rastúcu disciplínu. Možno už čoskoro vznikne niečo ako „vesmírny súd“ či nové zmluvy, ktoré upravia ťažbu a obchod vo vesmíre.
Jediné, čo je zatiaľ isté, je to, že vlajka Neila Armstronga na Mesiaci neznamená vlastnícky nárok. A kým sa ľudia znovu postavia na mesačný povrch, právnici budú musieť jasne určiť, kde končí romantika objavovania a začína sa právo na kozmický majetok.
