10 faktov o varšavskom gete, ktoré si dnes ani nevieme predstaviť
Počas druhej svetovej vojny zahynuli v Poľsku milióny ľudí, z toho približne tri milióny poľských Židov. Mnohí z nich trpeli a zomreli vo varšavskom gete – najväčšom gete v nacistami okupovanej Európe. Tento článok pripomína desať silných faktov o jeho histórii, ktoré svedčia o utrpení, ale aj o odvahe jeho obyvateľov.
1. Založenie varšavského geta
Varšavské geto vzniklo 2. októbra 1940 na príkaz nemeckého guvernéra Ludwiga Fishera. Do 15. novembra museli všetci Židia z mesta presídliť do ohraničenej štvrte, ktorá bola následne uzavretá. V priebehu pár mesiacov tam žilo vyše 400 000 ľudí v hrozných podmienkach, odrezaných od zvyšku sveta.
2. Neľudské životné podmienky
Geto bolo preľudnené a špinavé. V jednej miestnosti žilo priemerne sedem ľudí. Väčšina stratila prácu a snažila sa prežiť predajom drobností na ulici. Zásoby boli minimálne, hygiena katastrofálna. Choroby, hlad a zúfalstvo sa stali každodennou realitou
3. Hlad a choroby
Nemecké úrady úmyselne posielali len minimálne množstvo jedla. Obyvatelia prežívali z približne 800 kalórií denne. Mnoho detí zomrelo od hladu. Aby zachránili rodiny, deti často riskovali život a pašovali potraviny cez otvory v múre. Hlad, špina a choroby ako týfus si vyžiadali viac ako 80 000 obetí ešte pred deportáciami.
4. Múr okolo geta
Geto bolo obohnané trojmetrovým múrom s ostnatým drôtom a rozbitým sklom. Bol symbolom izolácie aj smrti. Napriek tomu sa Židia snažili pašovať jedlo a lieky. Každý, koho chytili pri pokuse o útek alebo pašovanie, bol okamžite zastrelený.
5. Pohrebné vozíky
Úmrtnosť bola taká vysoká, že každé ráno prechádzali ulicami geta pohrebné vozíky, ktoré zbierali mŕtvych. Rodiny často nemali inú možnosť, než vyložiť telo na ulicu. Zúfalí ľudia si dokonca ponechávali oblečenie svojich zosnulých, aby ho mohli predať a prežiť o deň dlhšie.
6. Deportácie do Treblinky
V lete 1942 dostal Heinrich Himmler príkaz deportovať Židov z geta do táborov smrti. Ľuďom tvrdili, že idú do pracovného tábora. V skutočnosti ich čakalo vyhladenie v Treblinke. Počas dvoch mesiacov bolo deportovaných približne 265 000 ľudí, ďalších 20 000 bolo zavraždených priamo vo Varšave.
7. Židovská bojová organizácia
Po deportáciách zostalo v gete asi 55 000 ľudí. Z malej skupiny odvážnych vznikla Židovská bojová organizácia (ZOB), ktorá tajne zhromažďovala zbrane od poľských odbojárov. V januári 1943 sa jej členovia vzopreli nacistom, čím na niekoľko mesiacov zastavili deportácie.
8. Povstanie vo varšavskom gete
19. apríla 1943 sa začalo povstanie, keď nacisti chceli geto zlikvidovať. Stovky zle vyzbrojených bojovníkov sa bránili takmer mesiac. Nemecké jednotky nakoniec geto zrovnali so zemou a 16. mája vyhodili do vzduchu Veľkú synagógu. Zahynulo asi 7 000 ľudí, zvyšok poslali do táborov smrti.
9. Odvaha Ireny Sendlerovej
Poľská sociálna pracovníčka Irena Sendlerová zachránila vyše 2 500 židovských detí. S pomocou kolegov ich prepašovala z geta v sanitkách, kufroch či kanalizáciou. Mená detí si zapisovala na papieriky, ktoré ukryla v sklenených fľašiach. Po vojne sa mnohé deti podarilo nájsť, no väčšina rodičov sa nevrátila. Za svoj hrdinský čin bola nominovaná na Nobelovu cenu za mier.
10. Zachované pamiatky
Dnes sú vo Varšave zachované časti múru geta a niekoľko budov, ktoré pamätajú tie časy. Na miestach bývalých hraníc bola v roku 2010 vyznačená pamätná línia. Každoročne sa tu koná Židovský festival, ktorý pripomína tragédiu i silu ľudského ducha.
Záver
Varšavské geto je temnou, ale dôležitou kapitolou dejín. Pripomína krutosť vojny aj odvahu obyčajných ľudí, ktorí sa napriek beznádeji snažili prežiť a bojovať. Ich príbehy by nemali upadnúť do zabudnutia. Pretože sú výstrahou aj ponaučením pre budúce generácie.
