Málo známy signál, že váš pes vás čoskoro „navždy opustí “. Prečo ho mnoho majiteľov ignoruje?
Mnoho majiteľov psov sa desí posledného dňa so svojím štvornohým miláčikom. Možno aj preto niektoré príznaky toho, že tento posledný deň nastal ignorujú a nechcú si ich pripustiť. A možno len nepoznajú všetky signály, ktoré im ich pes vysiela aby ich na túto smutnú no prirodzenú chvíľu pripravil. Ide o signál, ktorý si možno mnoho chovateľov vysvetlí nesprávne a vezme si ho až príliš osobne. Ide však o prirodzenú evolučnú črtu, ktorá sa psom vyvinula ešte v časoch keď boli vlkmi.
Malo známy príznak toho, že pes čoskoro umrie
Menej známy, no veľmi presný signál však býva úplne nenápadný. Pes sa zrazu stiahne do ticha a ukryje sa na miesto kam bežne nechodí. Pre niektorých ľudí je to veľmi bolestivý pohľad. Zdá sa ako keby pes nechcel byť so svojím človekom. Pravda je však úplne iná. Prečo to robí?
Veterinári a odborníci na správanie zvierat sa zhodujú že toto zvláštne psie správanie má pôvod v dávnej minulosti. Predkovia dnešných psov žili v prostredí kde slabosť predstavovala riziko pre celú svorku. Zranené alebo umierajúce zviera mohlo prilákať predátorov. Aby chránilo svorku, prirodzene sa vzdialilo a zostalo v tichu.
Nie je to osobné
Toto správanie dokáže človeka zasiahnuť, pretože pôsobí ako náhle odcudzenie. Mnohí majitelia priznávajú že ich to ranilo viac než samotná smrť. Odborníci však vysvetľujú že pes odchádza práve preto, aby nezvyšoval napätie v domácnosti. Nechce svojho človeka vystrašiť dezorientáciou, ťažkým dýchaním alebo zvukmi ktoré môže vydávať pri posledných dychoch.
V určitom zmysle je to posledný prejav lojality. Pes nechce byť prekážkou a nechce aby človek prežíval paniku. Hľadá pokoj preto, aby nezaťažoval tých ktorých miloval celý život.
Ako sa pes v tej chvíli cíti
Zmeny v tele a príznaky umierania psa sú výrazné a často prichádzajú v krátkom čase. Objavuje sa dezorientácia, poruchy rovnováhy, slabosť, kolísanie teploty a nechuť k vode. Pes môže dýchať prerušovane alebo veľmi pomaly. Je citlivejší na zvuky aj dotyk. Preto potrebuje miesto kde je tlmené svetlo a minimum ruchu.
Niektoré psy ležia v kúte s hlavou otočenou do steny, iné sa schovajú pod nábytok alebo do kúpeľne. Ich správanie pôsobí vzdialene, ale vo vnútri sa pes stále snaží nájsť bezpečie.
Ako psovi v tej chvíli pomôcť
Najdôležitejšie je dovoliť psovi zostať na mieste ktoré si vybral. Nesmie byť k ničomu nútený. Stačí si k nemu sadnúť alebo si ľahnúť nablízku aby cítil prítomnosť človeka. Jemný hlas, pokojná atmosféra a ticho sú pre neho v tejto fáze najväčšou oporou.
Jeho stav by ste samozrejme mali konzultovať s veterinárom, pretože nie všetky stavy znamenajú nevyhnutný koniec. Niektoré z nich je možné ešte zmierniť, najmä ak ide o akútnu dehydratáciu alebo bolesť.
Stretli ste sa s podobným správaním u psov? Neváhajte a podeľte sa v komentároch o vlastný príbeh.
