10 zvláštnych vecí, ktoré môžu naznačovať vyššiu inteligenciu
Inteligencia je pojem, ktorý sa ťažko presne definuje. Väčšinou ju „spoznáme, keď ju vidíme“, no vedci sa už desaťročia snažia zistiť, čo ju ovplyvňuje a s čím súvisí. Výskumy postupne odhalili prekvapivé vzorce a vlastnosti, ktoré sa častejšie objavujú u inteligentných ľudí. Neznamená to však, že jedna vec automaticky spôsobuje druhú – ide skôr o súvislosti než o priame príčiny.
1. Ľavorukosť
Mozog je rozdelený na dve hemisféry a u väčšiny ľudí je jedna mierne dominantná. To ovplyvňuje aj to, ktorú ruku preferujeme. Viaceré štúdie ukázali, že ľaváci v priemere dosahujú o niečo vyššie skóre v IQ testoch a často ich riešia rýchlejšie. Zároveň však majú širší rozsah výsledkov – medzi ľavákmi je viac výnimočne inteligentných ľudí, ale aj viac tých s nižším IQ.
2. Homosexualita
Výskum evolučného psychológa Satoshiho Kanazawu našiel miernu, no štatisticky významnú súvislosť medzi inteligenciou a homosexuálnym správaním. Ukázalo sa, že ľudia s vyšším IQ mali častejšie skúsenosti s homosexuálnymi partnermi. Podľa autora môže ísť o prejav vyššej zvedavosti a otvorenosti voči novým skúsenostiam, ktoré sú s inteligenciou často spojené.

3. Poradie narodenia
Mnohé štúdie potvrdili, že prvorodené deti majú v priemere vyššie IQ než ich mladší súrodenci. Spočiatku sa predpokladalo, že ide o biologický vplyv tehotenstva, no novšie výskumy ukazujú, že rozhodujúce je skôr prostredie v rodine. Prvé dieťa často dostáva viac pozornosti a intelektuálnej stimulácie, čo podporuje jeho vývoj.
4. Ateizmus
Vzťah medzi inteligenciou a náboženskou vierou bol skúmaný na úrovni jednotlivcov aj celých krajín. Výsledky ukazujú, že ateisti a agnostici dosahujú v priemere vyššie skóre IQ než silne nábožensky orientovaní ľudia. Štúdia z roku 2008 potvrdila, že ateisti sa v priemere umiestnili najvyššie, nasledovaní agnostikmi a liberálnymi veriacimi.

5. Telesné ochlpenie
Výskum doktora Aikarakudy Aliasa naznačil spojenie medzi množstvom telesných chlpov a úrovňou vzdelania u mužov. Muži s vyšším vzdelaním a lepšími akademickými výsledkami mali v priemere viac telesných chlpov než tí, ktorí pracovali v manuálnych profesiách. Tento jav bol pozorovaný najmä pri ochlpení hrudníka.
6. (Ne)šťastie
Dlho sa verilo, že vysoká inteligencia súvisí s depresiou a nižšou spokojnosťou so životom. Novšie štúdie však ukazujú opak. Výskum z Veľkej Británie zistil, že ľudia s nižším IQ častejšie pociťujú nespokojnosť a nešťastie. Zdá sa, že inteligentnejší ľudia majú lepšie nástroje na zvládanie problémov.

7. Excentrické správanie
Teda odchýlky od spoločenských noriem – sa často objavuje u kreatívnych a intelektuálne založených ľudí. Mnohí vedci, umelci a myslitelia boli známi svojimi zvláštnymi zvykmi. Táto „posadnutosť“ môže byť zdrojom originality aj hlbokého premýšľania.
8. Konzumácia alkoholu
Dlhodobé štúdie sledujúce deti v Spojenom kráľovstve a USA ukázali prekvapivú súvislosť: inteligentnejšie deti mali v dospelosti tendenciu piť alkohol častejšie a vo väčšom množstve. Neznamená to však, že alkohol zvyšuje inteligenciu, skôr ide o sociálne a behaviorálne vzorce.
9. Bipolárna porucha
Švédska štúdia zistila, že u študentov s najlepšími akademickými výsledkami sa bipolárna porucha v dospelosti objavila až štyrikrát častejšie. Vzťah medzi duševnými poruchami a inteligenciou fascinuje vedcov už stáročia a zostáva predmetom intenzívneho výskumu.
10. Spotreba čokolády
Jedna známa štúdia porovnávala spotrebu čokolády v jednotlivých krajinách s počtom laureátov Nobelovej ceny. Výsledky ukázali silnú pozitívnu koreláciu. Hoci to neznamená, že čokoláda robí ľudí múdrejšími, môže ísť o nepriamy vzťah cez životnú úroveň, vzdelanie a kognitívnu stimuláciu.

Záver
Inteligencia nie je len otázkou testov a známok. Súvisí s biológiou, správaním, prostredím aj osobnosťou. Dôležité je pamätať na to, že korelácia neznamená príčinu. Byť ľavák, excentrik či milovník čokolády z vás automaticky neurobí génia – no môže to naznačovať zaujímavé prepojenia medzi mysľou a ľudským správaním.













