Od zákazov a predsudkov až po svetové rekordy: neuveriteľná premena ženského športu na olympiáde!
Dnes sú ženské disciplíny neoddeliteľnou súčasťou olympijských hier a športovkyne dosahujú výkony, ktoré ohromujú celý svet. No nebolo to tak vždy. Ešte na prelome 19. a 20. storočia panoval názor, že ženy by sa vôbec nemali zúčastňovať vrcholového športu. Prvé olympioničky museli bojovať nielen o víťazstvá, ale najmä o samotné právo súťažiť. Ich cesta bola plná zákazov, pochybností a stereotypov, ktoré dnes pôsobia až neuveriteľne. Prečítajte si o nich viac.
Beh na sto metrov
Betty Robinsonová bola typická šestnásťročná študentka, ktorá sa všade ponáhľala. Jedného dňa, keď bežala na vlak, si ju všimol jej učiteľ, ktorý ju okamžite zavolal na skúšku a následne zaradil do mužského atletického tímu, keďže ženský neexistoval. Len o pár mesiacov neskôr sa odohrali hry v Amsterdame, prvé olympijské hry so ženskými atletickými disciplínami. Na svojich štvrtých atletických pretekoch v histórii Robinsonová získala zlato a vytvorila svetový rekord.
Jej príbeh mal však tragické pokračovanie. O niekoľko rokov neskôr prežila tragickú leteckú haváriu. Po sedemtýždňovej kóme a dvoch rokoch rehabilitácie mohla opäť chodiť, nie však naplno behať, preto sa už na preteky nemohla prihlásiť.
Beh na 400 metrov
Betty Cuthbertová bola už po zisku zlatých medailí v behu na 100 m a 200 m na hrách v roku 1956 známa ako zlaté dievča. Individuálna disciplína na 400 m bola pre ženy zavedená až na olympijských hrách v Tokiu v roku 1964. Cuthbertová opäť zvíťazila, a stala sa jedinou olympijskou šprintérkou v históri (spomedzi mužov aj žien), ktorá získala zlato v behoch na 100 m, 200 m a 400 m.
Vrh guľou
Micheline Ostermeyerová, prvá víťazka zlatej medaily vo vrhu guľou žien, nebola obyčajná vrhačka guľou. V skutočnosti šport nebol jej jedinou záľubou. Krátko pred účasťou na olympijských hrách úspešne absolvovala Parížske hudobné konzervatórium. Okrem športového tréningu cvičila päť hodín denne na klavíri.
Hod diskom
Halina Konopacká prekonala svetový rekord v hode diskom len niekoľko mesiacov po tom, čo začala s tréningom. Na hrách v roku 1928 prekonala svoj vlastný svetový rekord a získala zlatú medailu. V roku 1931 ukončila športovú kariéru, ale pokračovala v živote plnom adrenalínu. Po vypuknutí druhej svetovej vojny pomohla svojmu manželovi evakuovať zlato Poľskej národnej banky z krajiny, odviezla ho do Francúzska na financovanie poľskej exilovej vlády.
Skok o žrdi
Zlatá medailistka Stacy Dragila sa začala venovať skoku o žrdi na vysokej škole v polovici 90. rokov, ešte predtým, ako sa skok o žrdi stal oficiálne uznaným športom pre ženy. V skutočnosti prekonala americký rekord v roku 1994, a uvedomila si to až vtedy, keď si ho prečítala v časopise.
Maratón
Je takmer neuveriteľné, že ženský maratón je olympijskou disciplínou iba 36 rokov (zatiaľ čo muži absolvovali prvý olympijský maratón v roku 1896).
Trojskok
Ženský trojskok je ďalšou disciplínou s prekvapivo krátkou olympijskou históriou v porovnaní s mužským ekvivalentom tejto disciplíny. Trvalo celé storočie, kým ženy dostali možnosť venovať sa tejto disciplíne a priblížiť sa k olympijskej sláve.
Yulimar Rojas nielenže vytvorila nový svetový rekord v trojskoku na olympijských hrách v roku 2020, ale stala sa aj prvou ženou z Venezuely, ktorá kedy získala zlatú medailu. Prepracovala sa na medzinárodnú úroveň po tom, čo vyrastala v chudobe a sotva si mohla dovoliť druhý pár topánok na tréning.
