Vedci objavili dávneho predka opíc. Tento nález môže prepísať ich evolúciu
Paleontológovia v Egypte objavili fosíliu dosiaľ neznámeho druhu primáta, ktorá môže výrazne zmeniť pohľad vedcov na evolúciu opíc aj ľudí. Objav naznačuje, že predkovia dnešných opíc sa možno nevyvinuli vo východnej Afrike, ako sa doteraz predpokladalo, ale v severnej Afrike. Novoobjavený druh dostal meno Masripithecus moghraensis a podľa vedcov žil približne pred 17 až 18 miliónmi rokov počas obdobia raného miocénu.
Fosíliu objavili výskumníci v oblasti Wadi Moghra na severe Egypta. Ide o mimoriadne významný nález. Doteraz totiž väčšina fosílií raných opíc pochádzala z východnej Afriky, najmä z oblastí dnešnej Kene či Etiópie. Práve tam vedci predpokladali vznik predkov moderných opíc a ľudí.
Objav, ktorý prišiel nečakane
Tím paleontológov z Mansoura University viedol egyptský vedec Hesham Sallam. Výskumníci skúmali suché údolie Wadi Moghra, kde už v minulosti našli fosílie dávnych zvierat, no objav opice neočakávali. Rozhodujúci moment prišiel v roku 2024, keď vedkyňa Shorouq Al-Ashqar našla fragment fosílnej čeľuste. Krátko nato tím objavil ďalšie časti čeľuste a zuby patriace pravdepodobne tomu istému druhu. Vedci následne zistili, že ide o úplne nový rod primáta. Názov „Masripithecus“ vznikol spojením arabského slova „Masr“, teda Egypt, a gréckeho „pithecus“, čo znamená opica.
Ako tento primát vyzeral?
Fosília obsahovala časť spodnej čeľuste a niekoľko zubov. Aj tieto malé fragmenty však vedcom poskytli množstvo informácií. Podľa analýz mal Masripithecus silné zuby s hrubou sklovinou, ktoré boli vhodné na rozhrýzanie tvrdých plodov, semien či orechov. Pravdepodobne žil v sezónnych lesoch, kde potrava nebola vždy dostupná. Vedci vytvorili aj trojrozmernú rekonštrukciu jeho vzhľadu. Predpokladajú, že mohol pripomínať spoločného predka všetkých dnešných ľudoopov vrátane gibonov, orangutanov, goríl, šimpanzov, bonobov aj ľudí.
Môže prepísať rodokmeň opíc?
Najväčší význam objavu spočíva v tom, že Masripithecus vykazuje znaky starších afrických opíc aj neskorších druhov, ktoré sa neskôr rozšírili do Európy a Ázie. Vedci preto predpokladajú, že severná Afrika mohla byť dôležitým centrom evolúcie opíc. Odtiaľ sa mohli ich predkovia postupne rozšíriť do Eurázie. Počas miocénu totiž vyzerala Afrika úplne inak než dnes. Podnebie bolo vlhkejšie, veľké časti severu pokrývali lesy a medzi Afrikou a Euráziou sa občas vytvárali pevninské mosty. Tie umožňovali migráciu zvierat medzi kontinentmi. Paleontológovia už dlhšie vedia, že približne pred 14 až 16 miliónmi rokov sa staré druhy opíc začali šíriť mimo Afriky. Nový nález však naznačuje, že tento proces mohol začať skôr, než sa predpokladalo.
Vedci ale sú opatrní
Nie všetci odborníci však hovoria o revolúcii. Niektorí upozorňujú, že rekonštrukcia evolučných vzťahov medzi dávnymi opicami je mimoriadne komplikovaná. Paleontológ David Alba z Barcelonskej univerzity uviedol, že fosílne záznamy z Afriky sú geograficky neúplné. To znamená, že vedci stále nemajú dostatok dôkazov na definitívne závery. Aj ďalší odborníci pripomínajú, že ide len o začiatok nového výskumu. Objavenie jedinej fosílie ešte automaticky nemení celý príbeh evolúcie, no môže otvoriť nové smery výskumu.
Prečo sú podobné objavy dôležité?
Fosílie primátov patria medzi najvzácnejšie archeologické nálezy. Kosti opíc sú totiž krehké a len zriedka sa zachovajú milióny rokov. Každý nový objav preto pomáha lepšie pochopiť, ako sa vyvíjali naši vzdialení príbuzní. Výskum zároveň ukazuje, že evolúcia nebola jednoduchý priamy proces, ale zložitá sieť migrácií a vyhynutých druhov. Vedci dnes poznajú stovky druhov dávnych primátov, no mnohé kapitoly ich vývoja stále chýbajú.
Záver
Objav druhu Masripithecus moghraensis patrí medzi najzaujímavejšie paleontologické nálezy posledných rokov. Fosília zo severného Egypta naznačuje, že kolíska moderných opíc mohla ležať inde, než si vedci doteraz mysleli. Hoci výskum pokračuje a definitívne odpovede zatiaľ neexistujú, nový objav ukazuje, že severná Afrika mohla zohrávať oveľa väčšiu úlohu v evolúcii primátov. Vedci veria, že ďalšie fosílie môžu v budúcnosti odhaliť ešte viac o pôvode opíc aj samotného človeka.
