El Niño môže zmeniť monzúnové sezóny po celom svete. Vedci varujú pred extrémnym počasím
Meteorológovia upozorňujú, že svet môže v najbližších mesiacoch pocítiť silný fenomén El Niño, ktorý dokáže výrazne ovplyvniť počasie na celej planéte. Najväčšie obavy panujú v oblastiach závislých od monzúnových dažďov, pretože kombinácia vysokých teplôt, sucha a extrémnych búrok môže spôsobiť vážne problémy v poľnohospodárstve aj zásobovaní vodou.
El Niño je prirodzený klimatický jav, ktorý vzniká v Tichom oceáne približne každé dva až sedem rokov. Počas neho sa vody vo východnej a strednej časti Pacifiku výrazne oteplia. Toto oteplenie následne mení prúdenie vzduchu a rozloženie zrážok po celom svete. Niektoré regióny zasiahnu silné dažde a povodne, iné naopak sucho a horúčavy.
Čo je monzún a prečo je taký dôležitý?
Monzúny sú sezónne veterné systémy, ktoré prinášajú dažde najmä do tropických oblastí. Vznikajú kvôli rozdielnemu otepľovaniu pevniny a oceánov. Keď sa pevnina v lete zahreje rýchlejšie ako more, začne nasávať vlhký vzduch z oceánu, čo vedie k silným dažďom a búrkam.
Najznámejší monzún sa nachádza v Indii, kde tvorí základ tamojšieho poľnohospodárstva. V niektorých častiach krajiny zabezpečuje až 90 percent ročných zrážok. Monzúny však ovplyvňujú aj západnú Afriku, juhovýchodnú Áziu, Austráliu či americký juhozápad.
Milióny ľudí sú od pravidelných monzúnových dažďov existenčne závislé. Dažde napĺňajú rieky, zavlažujú polia a dopĺňajú zásoby pitnej vody. Ak monzún zlyhá alebo príde neskoro, môže to mať katastrofálne následky pre úrodu aj ekonomiku celých krajín.
El Niño prináša sucho aj extrémne dažde
Vedci upozorňujú, že El Niño býva často spojený so slabšími monzúnmi. Menej dažďa môže znamenať vysušenú pôdu, neúrodu a problémy s pitnou vodou. Situácia však nie je taká jednoduchá. Novšie výskumy ukazujú, že aj keď môže celkové množstvo zrážok klesnúť, extrémne dažde a prívalové búrky môžu byť intenzívnejšie. Práve táto nepredvídateľnosť predstavuje veľké riziko. Po dlhých obdobiach sucha môže prísť krátky, ale veľmi silný dážď, ktorý spôsobí povodne, zosuvy pôdy a poškodenie úrody. Suchá pôda totiž nedokáže vodu rýchlo absorbovať.
Meteorológovia sledujú najmä Indiu, kde už tamojší úrad pre počasie predpovedal slabší monzún. Menej dažďa by mohlo mať vážne následky pre poľnohospodárstvo aj ceny potravín. India patrí medzi najväčších producentov ryže, pšenice a cukru na svete, preto môže vývoj monzúnu ovplyvniť aj globálne trhy.
Niektoré regióny môžu zažiť opačný efekt
Zaujímavé je, že niektoré oblasti môžu zažiť opačný scenár. Napríklad americký juhozápad mal počas zimy veľmi suché obdobie a nízku snehovú pokrývku. Suchá krajina sa preto môže v lete rýchlejšie prehriať, čo môže paradoxne podporiť silnejšie monzúnové búrky. Vedci preto hovoria, že tento rok môže byť mimoriadne komplikovaný na predpovedanie.
Dôležitú úlohu zohráva aj poloha oteplenia v Tichom oceáne. Ak sa najteplejšia voda nachádza viac na východe, dopad na indický monzún býva menší. Súčasné modely však naznačujú rozsiahle oteplenie naprieč veľkou časťou Pacifiku, čo môže ovplyvniť viacero monzúnových systémov naraz.
Klimatická zmena môže situáciu ešte zhoršiť
El Niño už v minulosti spôsobil veľké škody. Jeden z najhorších prípadov nastal v roku 1983, keď slabé monzúny a extrémne počasie prispeli k rozsiahlemu zlyhaniu úrody v mnohých krajinách sveta. Podobné situácie môžu viesť k rastu cien potravín, nedostatku vody a zvýšenému riziku požiarov.
Klimatológovia zároveň upozorňujú, že klimatická zmena môže účinky El Niño ešte zosilňovať. Vyššie globálne teploty totiž zvyšujú množstvo vlhkosti v atmosfére a podporujú extrémnejšie výkyvy počasia. To znamená, že obdobia sucha môžu byť dlhšie a dažde intenzívnejšie.
Svet čaká náročné obdobie
Najbližšie mesiace preto budú dôležité pre milióny ľudí závislých od pravidelných monzúnových dažďov. Odborníci varujú, že aj malé zmeny v rozložení zrážok môžu mať veľké následky pre poľnohospodárstvo, zásoby vody aj ekonomiku mnohých krajín. Tento rok tak môže ukázať, akú silu má El Niño v čase meniacej sa klímy. Vedci preto pokračujú v sledovaní vývoja v Tichom oceáne, pretože práve tam sa rozhoduje o tom, aké extrémne bude počasie vo veľkej časti sveta.
