Dlhotrvajúca starostlivosť o blízkeho človeka poškodzuje mozog! Ako je to možné?
Starať sa o chorého rodiča, partnera alebo iného blízkeho človeka je pre mnohých ľudí samozrejmosťou. Nový výskum však ukazuje, že takáto starostlivosť môže mať výrazný vplyv aj na fungovanie mozgu. Vedci zistili, že účinky nemusia byť iba negatívne, všetko závisí od toho, aká intenzívna je opatera a koľko času človeku zaberá.
Starostlivosť môže mozgu pomáhať aj škodiť
Výskumníci upozorňujú, že opatrovanie blízkych je akousi dvojsečnou zbraňou. Mierna a zvládnuteľná pomoc môže podporovať mentálnu aktivitu, pretože človek zostáva spoločensky aktívny, komunikuje a rieši každodenné situácie. Na druhej strane prílišná záťaž môže viesť k rýchlejšiemu poklesu niektorých mentálnych schopností.
Vedci sledovali tisíce ľudí
Štúdia vychádzala z rozsiahleho dlhodobého výskumu ľudí vo veku nad 50 rokov v Anglicku. Vedci porovnávali opatrovateľov s ľuďmi, ktorí sa o nikoho pravidelne nestarali, a sledovali ich pamäť, sústredenie, plánovanie a rýchlosť myslenia.
Najväčšie riziko hrozí pri intenzívnej starostlivosti
Najhoršie výsledky dosahovali ľudia, ktorí sa o blízkych starali viac ako 50 hodín týždenne. Výraznejší pokles mentálnych schopností zaznamenali aj tí, ktorí opatrovali partnera alebo žili s osobou, o ktorú sa starali, v jednej domácnosti. Podľa odborníkov býva práve tento typ starostlivosti najnáročnejší a často trvá celé roky.
Mozog trpí najmä pri dlhodobom preťažení
Vedci upozorňujú, že neustály stres, nedostatok oddychu a obmedzenie vlastného sociálneho života môžu mať negatívny vplyv na mentálnu výkonnosť. Človek sa postupne dostáva do stavu vyčerpania, ktoré sa môže prejaviť horším sústredením aj pomalším myslením.
Mierna pomoc priniesla opačný efekt
Zaujímavé však je, že ľudia, ktorí sa venovali opatrovaniu približne päť až deväť hodín týždenne, dosahovali lepšie výsledky než tí, ktorí sa o nikoho nestarali. Vedci sa domnievajú, že pravidelný kontakt s blízkymi, pocit užitočnosti a mentálna aktivita môžu mozog stimulovať.
Pomoc rodičom sa ukázala ako prospešná
Pozitívnejšie výsledky zaznamenali najmä ľudia, ktorí pomáhali rodičom alebo svokrovcom mimo spoločnej domácnosti. Takáto forma starostlivosti bola menej vyčerpávajúca, no zároveň poskytovala dostatok sociálneho kontaktu a zmysluplných aktivít.
Pamäť a myslenie reagujú rozdielne
Výskum ukázal, že najvýraznejšie zmeny sa prejavili pri takzvaných exekutívnych funkciách mozgu. Ide o schopnosť plánovať, rozhodovať sa, riešiť problémy a zvládať viac úloh naraz. Pamäť síce vykazovala podobný trend, no rozdiely neboli také výrazné.
Odborníci volajú po väčšej podpore opatrovateľov
Autori štúdie upozorňujú, že ľudia, ktorí sa starajú o blízkych dlhé hodiny denne, potrebujú väčšiu pomoc zo strany štátu aj spoločnosti. Dostupnejšie služby a možnosť oddychu by mohli znížiť riziko preťaženia a následných zdravotných problémov.
Výsledky prekvapili aj vedcov
Najväčším prekvapením bolo, že starostlivosť o blízkych nemusí byť automaticky škodlivá. Ak zostáva v rozumnej miere, môže dokonca pomáhať udržiavať mozog aktívny a podporovať duševnú pohodu. Problém nastáva až vtedy, keď sa z pomoci stane nepretržitá a vyčerpávajúca povinnosť.
