Vedci riešia nezvyčajnú otázku. Môžu byť vedomé včely aj ChatGPT?
Otázka vedomia patrí medzi najväčšie záhady modernej vedy. Nové výskumy sa preto nesústredia len na ľudí, ale aj na zvieratá či umelú inteligenciu. Vedci dnes vážne diskutujú o tom, či by určitú formu vedomia mohli mať dokonca včely alebo budúce generácie počítačových systémov.
Správanie nemusí prezradiť všetko
Dlhé roky sa vedci snažili určiť vedomie najmä podľa správania. Ak niečo reagovalo inteligentne, riešilo problémy alebo komunikovalo podobne ako človek, považovalo sa to za možný znak vedomia.
Výskumníci však dnes upozorňujú, že samotné správanie môže byť zavádzajúce. Moderné chatboty dokážu viesť zložité rozhovory o filozofii či zmysle života, no to ešte nemusí znamenať, že niečo skutočne prežívajú.
Umelá inteligencia zatiaľ vedomá nie je
Nové štúdie sa preto zameriavajú na to, ako systémy fungujú vo svojom vnútri. Namiesto slov a odpovedí skúmajú spôsob spracovania informácií.
Podľa súčasných poznatkov dnešné modely umelej inteligencie vrátane ChatGPT nevykazujú znaky vedomia. Hoci dokážu pôsobiť presvedčivo a napodobňovať ľudskú komunikáciu, ich vnútorné fungovanie sa od ľudského mozgu výrazne líši.
Vedci však zároveň nevylučujú, že v budúcnosti môžu vzniknúť systémy s úplne odlišnou architektúrou, ktoré by niektoré znaky vedomia vykazovať mohli.
Prekvapivá pozornosť sa sústreďuje aj na hmyz
Popri umelej inteligencii sa výskumníci venujú aj otázke vedomia u zvierat. V posledných rokoch pribúdajú názory, že vedomie nemusí byť výsadou veľkých mozgov.
Niektoré vedecké tímy preto skúmajú aj hmyz vrátane včiel. Nesnažia sa pritom dokázať, že včely premýšľajú ako ľudia, ale hľadajú základné mechanizmy, ktoré by mohli súvisieť s jednoduchými formami vedomia.
Podľa vedcov môže byť dôležité najmä to, ako mozog spracúva informácie z okolia a ako ich prepája s potrebami organizmu.
Veda mení pohľad na vedomie
V posledných rokoch sa medzi odborníkmi čoraz viac rozširuje názor, že vedomie môže existovať vo viacerých podobách a stupňoch. Diskusia sa preto neobmedzuje len na ľudí či vyššie cicavce.
Niektorí vedci pripúšťajú možnosť, že určitú formu vedomia môžu mať aj niektoré druhy bezstavovcov. Zároveň sa vedie debata o tom, či by podobné vlastnosti mohli jedného dňa získať aj stroje.
Dôležitejšie je „ako“, nie „čo“
Najnovšie výskumy v oblasti neurovied a umelej inteligencie smerujú k podobnému záveru. Pri posudzovaní vedomia je dôležitejšie skúmať vnútorné procesy než vonkajšie prejavy.
To znamená, že samotná schopnosť rozprávať, riešiť úlohy alebo reagovať na podnety ešte nemusí byť dôkazom vedomia. Odpoveď na otázku, čo presne vedomie je a kde sa začína, tak zostáva jednou z najväčších nevyriešených záhad modernej vedy.
