Umelá inteligencia môže čoskoro spotrebovať viac vody, než ľudia vypijú. Varuje pred tým OSN
Umelá inteligencia sa stáva súčasťou každodenného života miliónov ľudí. Nová správa Organizácie Spojených národov však upozorňuje, že jej rýchly rozvoj môže priniesť aj významné environmentálne dôsledky. Do konca desaťročia by mohli dátové centrá spotrebovať obrovské množstvo elektriny, vody a ďalších zdrojov.
Spotreba AI rastie rýchlejšie, než sa očakávalo
Mnohí odborníci predpokladali, že pokročilejšie modely umelej inteligencie budú postupne efektívnejšie a ich nároky na energiu budú klesať. Správa OSN však upozorňuje, že realita môže byť opačná.
Keď sa technológia stáva lacnejšou a dostupnejšou, rastie počet jej používateľov aj spôsobov využitia. Výsledkom môže byť vyššia celková spotreba zdrojov, aj keď jednotlivé systémy fungujú efektívnejšie než v minulosti.
Dátové centrá potrebujú obrovské množstvo energie
Podľa odhadov by umelá inteligencia mohla do roku 2030 spotrebovať približne tri percentá celosvetovej elektrickej energie. To predstavuje výrazný nárast oproti súčasnému stavu.
Už dnes dátové centrá využívajú porovnateľné množstvo elektriny ako niektoré veľké štáty. Ak bude rast pokračovať súčasným tempom, ich energetické nároky sa môžu v priebehu niekoľkých rokov výrazne zvýšiť.
Problémom nie je len elektrina
Prevádzka dátových centier si vyžaduje aj obrovské množstvo vody, ktorá sa používa najmä na chladenie výkonných serverov.
Správa upozorňuje, že do konca desaťročia by spotreba vody mohla dosiahnuť približne 9,3 bilióna litrov. To je viac, než predstavuje ročná potreba pitnej vody celej svetovej populácie.
Okrem toho budú dátové centrá potrebovať rozsiahle pozemky a ďalšie prírodné zdroje potrebné na výrobu technologických zariadení.
Väčšina infraštruktúry je sústredená v niekoľkých krajinách
Analýza zároveň poukazuje na nerovnomerné rozdelenie AI infraštruktúry vo svete. Len niekoľko desiatok krajín prevádzkuje veľké cloudové systémy určené pre umelú inteligenciu a väčšina kapacít sa nachádza v Spojených štátoch a Číne.
To podľa autorov správy vytvára rozdiel medzi krajinami, ktoré technológie vyvíjajú a kontrolujú, a tými, ktoré ich len využívajú, no zároveň často znášajú environmentálne dôsledky spojené s ťažbou surovín či elektronickým odpadom.
Odborníci volajú po zodpovednejšom prístupe
Správa odporúča, aby sa pri rozvoji umelej inteligencie viac zohľadňovali environmentálne dopady. Súčasťou vývoja by malo byť pravidelné zverejňovanie údajov o spotrebe energie, emisiách aj využívaní prírodných zdrojov.
Dôležitú úlohu má zohrávať aj plánovanie energetických kapacít a dôslednejšie sledovanie celého životného cyklu technológií – od získavania surovín až po recykláciu zariadení.
Budúcnosť AI bude závisieť aj od udržateľnosti
Umelá inteligencia prináša nové možnosti v zdravotníctve, vzdelávaní, vede či verejných službách. Odborníci však upozorňujú, že jej ďalší rozvoj by mal ísť ruka v ruke s ochranou životného prostredia.
Ak sa podarí nájsť rovnováhu medzi technologickým pokrokom a udržateľnosťou, môže byť AI prínosom nielen pre ekonomiku, ale aj pre spoločnosť ako celok. Ak však bude jej rast pokračovať bez dostatočnej kontroly, nároky na energiu a prírodné zdroje môžu v budúcnosti výrazne narásť.
