10 faktov o taxidermii, ktoré vás možno nepríjemne prekvapia
Keď sa povie taxidermia, väčšina ľudí si predstaví vypchaté zvieratá v múzeách alebo poľovnícke trofeje na stenách. Táto technika zachovávania tiel zvierat však má oveľa bohatšiu históriu. Zohrala významnú úlohu vo vede, pomohla uchovať vyhynuté druhy a niekedy sa stala aj predmetom zvláštnych experimentov či kuriozít. Najväčší rozmach taxidermie prišiel počas viktoriánskej éry, keď boli preparované zvieratá symbolom záujmu o prírodu, vedu a exotické krajiny. Dnes ju niektorí považujú za cenný nástroj vzdelávania a ochrany prírody, zatiaľ čo iní ju vnímajú kontroverzne.
1. Väčšina preparovaných dodo vtákov nevyzerá tak, ako vyzerali v skutočnosti
Dodo patrí medzi najznámejšie vyhynuté živočíchy na svete. Väčšina ľudí si ho predstavuje ako zavalitého vtáka s krátkymi krídlami a veľkým zahnutým zobákom. Ukazuje sa však, že tento obraz je do veľkej miery nesprávny. V múzeách sa totiž často nachádzajú preparáty vytvorené podľa starých malieb, ktoré neboli presné. Zachovalo sa len minimum pôvodných tkanív doda a až moderné 3D skenovanie kostier v roku 2014 ukázalo, že vták bol štíhlejší a pohyblivejší, než sa dlhé roky predpokladalo.
2. Niektoré múzeá si preparované zvieratá požičiavajú ako knihy
Taxidermia neslúži iba na výstavné účely. Niektoré múzeá a knižnice umožňujú školám či verejnosti požičať si preparované zvieratá ako učebné pomôcky. Takéto programy pomáhajú deťom spoznávať prírodu zblízka. V niektorých prípadoch však nastali komplikácie. Na Aljaške museli podobnú službu ukončiť po tom, čo sa zistilo, že staršie preparáty obsahovali nebezpečné látky, ako arzén, ortuť či olovo, ktoré sa kedysi používali pri konzervovaní zvierat.
3. Slávna klonovaná ovca Dolly sa zachovala dodnes
Ovca Dolly sa v roku 1996 stala prvým úspešne naklonovaným cicavcom na svete. Jej narodenie znamenalo významný vedecký prelom a zmenilo pohľad vedcov na možnosti klonovania. Po jej smrti v roku 2003 sa vedci rozhodli zachovať ju pomocou taxidermie. Dnes je vystavená v Národnom múzeu Škótska, kde pripomína jeden z najvýznamnejších biologických objavov moderných dejín.
4. Existuje múzeum venované dvojhlavým teľatám
V americkom San Franciscu sa nachádza netradičné múzeum, ktorého hlavnou atrakciou sú preparované dvojhlavé teľatá. Zbierku vytvoril Henry Rosenthal po tom, ako ako mladík prvýkrát uvidel takéto zviera. Dnes múzeum obsahuje desiatky exemplárov s rôznymi formami polycefálie – vzácnej vrodenej poruchy, pri ktorej sa vyvíjajú dve hlavy.
5. Vyhynuté plemeno psa poznáme už len vďaka preparátu
Turnspit bol dnes už vyhynutý druh psa, ktorý pracoval v kuchyniach bohatých domácností. Behal vo veľkom kolese podobnom tomu pre škrečky a otáčal ražeň s pečeným mäsom nad ohňom. Keď otvorené ohniská nahradili moderné rúry, psy stratili svoje využitie a postupne vyhynuli. Zachoval sa iba jediný preparovaný jedinec menom Whisky, ktorý je vystavený vo waleskom múzeu Abergavenny.
6. Viktoriáni milovali zvieratá v ľudských úlohách
Počas viktoriánskeho obdobia bola mimoriadne obľúbená antropomorfná taxidermia. Preparované zvieratá boli obliekané do šiat a aranžované do scén pripomínajúcich ľudský život. Najznámejším autorom bol Walter Potter, ktorý vytváral celé výjavy – napríklad svadbu mačiatok či pohreb červienky. Hoci jeho diela dnes pôsobia zvláštne až desivo, vo svojej dobe patrili medzi vyhľadávané atrakcie a lákali tisíce návštevníkov.
7. Najstarší preparát na svete visí v talianskom kostole
Za najstarší dodnes zachovaný preparát sa považuje krokodíl zavesený v kostole Santuario Madonna delle Lacrime v talianskom meste Ponte Nossa. Doklady potvrdzujú jeho existenciu už v 16. storočí. Dodnes nie je jasné, ako sa africký plaz dostal do severného Talianska ani prečo skončil práve v kostole. Jeho pôvod zostáva jednou z nevyriešených záhad taxidermie.
8. Vedci si mysleli, že vtákopysk je podvod
Keď sa prvé preparované vtákopysky dostali koncom 18. storočia do Európy, mnohí prírodovedci odmietali veriť, že ide o skutočné zviera. Spojenie kačacieho zobáka, bobrieho chvosta a tela cicavca pôsobilo tak neuveriteľne, že niektorí vedci predpokladali, že preparátor jednoducho zošil časti viacerých zvierat dohromady. Trvalo niekoľko rokov, kým vedecká obec uznala, že vtákopysk je skutočný živočích.
9. Do najväčšieho preparátu na svete sa dá vojsť
Vo švédskom Göteborgu sa nachádza preparát mladej modrej veľryby dlhej približne 16 metrov. Ide o najväčší exemplár taxidermie na svete. Veľryba je dutá a v minulosti mohli návštevníci vstupovať dovnútra cez jej otvorené ústa. Táto atrakcia sa však skončila po tom, čo bol vo vnútri prichytený pár pri intímnych aktivitách. Dnes je vstup povolený už len pri výnimočných príležitostiach.
10. V minulosti boli preparovaní aj ľudia
Hoci je dnes taxidermia spojená najmä so zvieratami, história pozná aj prípady preparovania ľudských tiel. Najznámejším je bojovník z Botswany, ktorého telo bolo po smrti ukradnuté a desaťročia vystavované v európskych múzeách ako exponát. Podobný osud postihol aj Juliu Pastranu, Mexičanku trpiacu zriedkavým ochorením spôsobujúcim nadmerné ochlpenie. Po jej smrti v roku 1860 bolo jej telo preparované a viac ako 150 rokov vystavované na rôznych miestach sveta. Až v roku 2013 bola dôstojne pochovaná vo svojej rodnej krajine. Tieto prípady dnes patria medzi najkontroverznejšie kapitoly dejín taxidermie.
Záver
Taxidermia je oveľa viac než len spôsob uchovávania zvierat. Zohrala významnú úlohu pri vedeckom výskume, vzdelávaní aj ochrane prírodného dedičstva. Zároveň však odráža meniace sa hodnoty spoločnosti. To, čo bolo kedysi považované za bežné alebo obdivuhodné, dnes často vyvoláva etické otázky.
