Mohla mamuty vyhubiť alergia na peľ? Vedci prišli s nezvyčajnou teóriou, ktorá prekvapila aj odborníkov!
Čo ak za vyhynutím mamutov nestál iba lov či meniaca sa klíma, ale aj problém, ktorý dnes poznajú milióny ľudí? Vedci predstavili nezvyčajnú hypotézu, podľa ktorej mohli alergické reakcie na peľ narušiť životne dôležitý čuch mamutov srstnatých. Táto teória je však zatiaľ iba možným vysvetlením, nie potvrdenou príčinou ich vyhynutia.
Záhada, ktorá vedcov zamestnáva celé desaťročia
Mamuty srstnaté patrili medzi typické zvieratá poslednej doby ľadovej. Ich hustá srsť, vrstva tuku a dlhé zahnuté kly im pomáhali prežiť v chladnom prostredí. Väčšina populácií postupne vymizla približne pred 10 000 rokmi, no malé skupiny prežívali na niektorých odľahlých ostrovoch ešte tisíce rokov.
Posledné známe mamuty srstnaté žili na Wrangelovom ostrove pri severovýchodnom pobreží Sibíri približne pred 4 000 rokmi. Prečo napokon zmizli aj tieto posledné populácie, zostáva predmetom vedeckého skúmania.
Mohol za tým byť peľ?
Podľa hypotézy, ktorú predstavil tím zoológov a chemikov vedený Glebom Zilbersteinom, mohli klimatické zmeny na konci poslednej doby ľadovej ovplyvniť rastlinstvo a množstvo peľu v prostredí. Vedci predpokladajú, že zvýšená expozícia peľu mohla u mamutov vyvolávať alergické reakcie. Tie mohli viesť k podráždeniu dýchacích ciest a zhoršeniu čuchu. Práve táto možnosť tvorí základ nezvyčajnej teórie, ktorá sa dostala do pozornosti médií.
Prečo bol čuch pre mamuty taký dôležitý?
Čuch zohráva u mnohých cicavcov významnú úlohu pri hľadaní potravy, orientácii v prostredí a rozpoznávaní iných jedincov. Pachové signály môžu byť dôležité aj pri vyhľadávaní partnera a rozmnožovaní. Autori hypotézy preto uvažujú, že ak by mamuty mali čuch výrazne oslabený, mohlo by to narušiť niektoré ich bežné životné činnosti. V prípade malej a izolovanej populácie by aj problém s rozmnožovaním mohol predstavovať ďalšiu nevýhodu. Zatiaľ však nie je dokázané, že alergia na peľ mala takýto účinok na mamuty alebo že by spôsobila ich vyhynutie.
Klimatické zmeny mohli zmeniť celý ich svet
Na konci poslednej doby ľadovej sa postupne menilo prostredie, v ktorom mamuty žili. Suché trávnaté oblasti, ktoré im poskytovali potravu, na mnohých miestach ustupovali vlhkejším ekosystémom a lesom.
Zmeny vegetácie mohli ovplyvniť dostupnosť potravy aj rozloženie vhodných životných podmienok. Práve klimatické zmeny a úbytok prirodzeného prostredia patria medzi hlavné vysvetlenia, ktoré vedci pri skúmaní vyhynutia mamutov zvažujú.
Malé populácie boli zraniteľnejšie
Posledné mamuty na Wrangelovom ostrove žili v izolácii. Genetický výskum naznačil, že ich populácia vznikla z veľmi malej skupiny predkov, neskôr sa však rozrástla a počas dlhého obdobia zostávala pomerne stabilná.
Vedci zaznamenali aj zmeny v niektorých génoch vrátane génov súvisiacich s imunitným systémom a vnímaním pachov. Takéto nálezy sú zaujímavé, ale samy osebe nedokazujú, že mamuty trpeli alergiami alebo že ich alergická reakcia priviedla k vyhynutiu.
Ako by vedci mohli hypotézu overiť?
Autori navrhli viacero spôsobov, ako by sa dalo skúmať, či mamuty mohli trpieť alergickými reakciami. Jednou z možností je analyzovať zachovaný rastlinný materiál, peľ a ďalšie biologické stopy v nálezoch z ich prostredia. Výskumníci spomenuli aj možnosť hľadať stopy imunitných reakcií v zachovaných fosílnych materiáloch. Takéto analýzy by však boli náročné a zatiaľ nepredstavujú dôkaz, že alergia zohrala rozhodujúcu úlohu pri zániku mamutov.
Nie všetci odborníci sú presvedčení
Nezvyčajná teória vyvolala aj pochybnosti. Evolučný biológ Vincent Lynch v komentári pre Live Science označil túto myšlienku za veľmi špekulatívnu a vyjadril pochybnosti, či ju bude možné presvedčivo potvrdiť.
Upozornil tiež, že genetické zmeny súvisiace s vnímaním vôní ešte automaticky neznamenajú, že alergie spôsobili vymieranie. Kým nebudú k dispozícii ďalšie dôkazy, nemožno túto hypotézu považovať za všeobecne prijaté vysvetlenie.
