Zaujímavosti ku káve, ktoré ti rozšíria obzory #2301 – Eustoma nie je ruža a zápisníky Marie Curie sú dodnes rádioaktívne

Aj dnešných päť zaujímavostí dokazuje, že svet je plný prekvapení. Zistíte, prečo si nemožno namiešať bielu farbu, čo robí z eustomy jednu z najobľúbenejších rezaných kvetín, prečo sú zápisníky Marie Curie stále rádioaktívne, aký prístup má Azerbajdžan k náboženstvu a ako vzniká strach z výšok.

Fakt č. 1: Biela farba

Mnohí si myslia, že bielu farbu možno vytvoriť zmiešaním viacerých odtieňov, no pri farbách to neplatí. Na rozdiel od svetla, kde spojením viacerých farebných lúčov vzniká biela, pri maľovaní funguje opačný princíp – miešaním farieb vznikajú tmavšie odtiene.

Ak zmiešate základné maliarske farby, výsledkom nebude biela, ale skôr tmavá hnedá alebo sivastá farba. Skutočne bielu farbu preto nemožno namiešať a vždy ju treba mať k dispozícii samostatne.

Biela je pritom pre výtvarníkov mimoriadne dôležitá. Jej pridávaním vznikajú svetlejšie a jemnejšie odtiene, ktoré dodávajú obrazom väčšiu hĺbku a prirodzenejší vzhľad.

Fakt č. 2: Eustoma

Eustoma patrí medzi najobľúbenejšie okrasné kvety na svete. Jej názov pochádza z gréčtiny a znamená „krásne ústa“ alebo „dobré ústa“, čo má symbolizovať obdiv, ktorý v ľuďoch vyvoláva.

Kvety eustomy svojím vzhľadom pripomínajú pivónie alebo ruže, zatiaľ čo jednoduché odrody sa podobajú tulipánom. Práve preto si ju mnohí ľudia často mýlia s inými záhradnými rastlinami.

V Austrálii sú obľúbenejšie plnokveté odrody s veľkými kvetmi, zatiaľ čo v Európe, Ázii a Amerike dávajú pestovatelia prednosť jednoduchším kvetom s elegantným vzhľadom. Kvet je známy aj pod názvom lisianthus alebo medzi kvetinármi ako Lizzy.

Fakt č. 3: Marie Curie

Marie Curie patrila medzi priekopníkov výskumu rádioaktivity. V čase svojich objavov však vedci ešte netušili, aké nebezpečné môže byť dlhodobé vystavenie žiareniu.

Vo svojom laboratóriu bežne nosila skúmavky s rádiom a polóniom vo vreckách plášťa a rádioaktívne materiály nechávala uložené priamo na pracovnom stole. Vo svojej autobiografii dokonca spomínala, že nádoby s rádioaktívnymi látkami v tme jemne žiarili a pripomínali rozprávkové svetielka.

Práve dlhodobé pôsobenie žiarenia pravdepodobne spôsobilo jej aplastickú anémiu, na ktorú v roku 1934 zomrela. Dodnes sú rádioaktívne aj jej laboratórne zápisníky. Uchovávajú sa v olovených schránkach a vedci odhadujú, že budú nebezpečné ešte približne 1 500 rokov.

Fakt č. 4: Azerbajdžan

Azerbajdžan nemá žiadne oficiálne štátne náboženstvo, no náboženské aktivity podliehajú prísnej štátnej kontrole. Všetky náboženské komunity musia byť registrované a štát dohliada aj na menovanie imámov.

V posledných rokoch zaznamenali medzinárodné organizácie viacero zásahov proti náboženským skupinám vrátane domových stretnutí moslimských veriacich, pri ktorých dochádzalo ku konfiškácii náboženskej literatúry či udeľovaniu pokút.

Väčšinu obyvateľstva tvoria šiitskí a sunnitskí moslimovia, no v krajine žijú aj kresťania, židia či príslušníci bahájskej viery. Viaceré medzinárodné organizácie dlhodobo upozorňujú na obmedzovanie náboženskej slobody v krajine.

Fakt č. 5: Akrofóbia

Určitá opatrnosť vo výškach je prirodzenou súčasťou ľudského vývoja. Pomáha nám vyhnúť sa pádom a chráni nás pred nebezpečenstvom. Už malé deti bývajú vo výškach obozretnejšie, čo naznačuje, že ide o vrodený ochranný mechanizmus.

Akrofóbia je však oveľa závažnejší stav než bežný rešpekt z výšok. Ide o špecifickú fóbiu, ktorá môže vzniknúť po traumatickom zážitku, napríklad po páde alebo po tom, čo človek videl padať niekoho iného. V niektorých prípadoch sa však objaví aj bez zjavnej príčiny.

Odborníci sa domnievajú, že na jej vzniku sa môžu podieľať genetické predispozície, prostredie aj správanie rodičov. Ľudia trpiaci akrofóbiou môžu vo výškach zažívať silnú úzkosť, závraty či panické reakcie, ktoré výrazne ovplyvňujú ich každodenný život.

Ak chcete vedieť viac, prečítajte si predošlú časť!

Zdroj1 Zdroj2 Zdroj3 Zdroj4 Zdroj5