Zaujímavosti ku káve, ktoré ti rozšíria obzory #2418 – prvá poštová známka zobrazovala kráľovnú Viktóriu a ľudia kedysi verili, že zvieratá na Vianoce rozprávajú

Zdroj: Canva

Vedeli ste, že strach z výšok môže byť natoľko intenzívny, že človek pociťuje paniku aj na relatívne bezpečnom balkóne? Alebo že prvá poštová známka vznikla už v roku 1840 a zobrazovala britskú kráľovnú Viktóriu? V dnešných zaujímavostiach sa pozrieme aj na staré vianočné povery, podľa ktorých mali zvieratá počas sviatkov získavať nezvyčajné schopnosti. Dozviete sa tiež, čím sa vyznačujú extroverti, prečo niektorí ľudia kombinujú vlastnosti extrovertov a introvertov a ako správne zapáliť sviečku, aby horela rovnomerne.

Fakt č. 1: Akrofóbia 

Strach z výšok pozná mnoho ľudí. Pri pohľade z vysokého balkóna, na okraji útesu alebo pri výstupe po rebríku je prirodzené pociťovať určitú opatrnosť. Akrofóbia však predstavuje oveľa intenzívnejší a pretrvávajúci strach, ktorý môže výrazne ovplyvňovať každodenný život človeka.

Pojem akrofóbia pochádza z gréčtiny. Slovo akron označuje vrchol alebo najvyšší bod a phobos znamená strach. V psychológii sa akrofóbia zaraďuje medzi špecifické fóbie, ktoré patria do skupiny úzkostných porúch.

Rozdiel medzi bežnou opatrnosťou a fóbiou spočíva predovšetkým v intenzite reakcie. Zatiaľ čo prirodzený rešpekt pred výškou pomáha človeku vyhýbať sa nebezpečným situáciám, pri akrofóbii môže byť strach neprimerane silný aj vtedy, keď skutočné nebezpečenstvo nehrozí.

Človek s akrofóbiou môže napríklad pociťovať paniku na balkóne druhého poschodia, odmietať vystúpiť na krátky rebrík alebo mať závraty už pri pohľade na vysokú budovu zo zeme.

Pri kontakte s obávanou situáciou sa môžu objaviť búšenie srdca, trasenie nôh, závraty či silná potreba okamžite odísť.

Za týmito reakciami stojí aj činnosť mozgu, konkrétne amygdaly. Táto malá štruktúra zohráva významnú úlohu pri rozpoznávaní nebezpečenstva a aktivácii stresovej reakcie.

Keď mozog vyhodnotí určitú situáciu ako hrozbu, telo sa pripravuje na obranu alebo útek. Pri akrofóbii sa však tento mechanizmus môže spúšťať aj v situáciách, ktoré sú objektívne bezpečné.

Príčiny akrofóbie môžu byť rôzne. U niektorých ľudí vzniká po nepríjemnom zážitku, napríklad po páde alebo vystrašení vo výške. Iní si môžu strach osvojiť pozorovaním reakcií rodičov či ďalších ľudí.

Svoju úlohu môžu zohrávať aj vrodené predispozície, zvýšená citlivosť na úzkosť alebo prirodzený ľudský inštinkt vyhýbať sa pádom z výšky.

Akrofóbia patrí medzi pomerne rozšírené špecifické fóbie a častejšie sa diagnostikuje u žien než u mužov. Môže však postihnúť ľudí rôzneho veku.

Dobrou správou je, že akrofóbia sa dá účinne liečiť. Psychologická pomoc môže človeku postupne pomôcť zmeniť spôsob, akým reaguje na výšky, a zmierniť strach, ktorý ho obmedzuje v každodennom živote.

Fakt č. 2: Poštové známky

Poštové známky dnes predstavujú nielen spôsob úhrady poštovného, ale aj obľúbené zberateľské predmety. Ich moderná história sa začala 1. mája 1840 vo Veľkej Británii, keď bola vydaná prvá nalepovacia poštová známka na svete.

Známka dostala názov Penny Black a jej hodnota bola jedna penny. Za jej zavedením stál britský reformátor poštového systému Sir Rowland Hill, ktorý sa usiloval zjednodušiť a zefektívniť doručovanie zásielok.

Na známke bol zobrazený profil kráľovnej Viktórie. Jej podobizeň vytvoril umelec Henry Corbould podľa medaily od Williama Wyona.

Samotnú tlač zabezpečovala spoločnosť Perkins, Bacon & Petch, ktorá sa špecializovala na bezpečnostnú tlač.

Zavedenie poštových známok znamenalo významnú zmenu v spôsobe platenia za doručovanie listov. Odosielateľ mohol poštovné uhradiť vopred a známku nalepiť priamo na obálku alebo inú zásielku.

Po prijatí zásielky poštou sa známka označila pečiatkou, ktorá pomáhala zabrániť jej opätovnému použitiu. Poštové pečiatky zároveň často obsahovali informácie o mieste a dátume podania.

Nový systém sa začal rýchlo rozširovať do ďalších krajín. Už v priebehu troch rokov sa poštové známky objavili vo Švajčiarsku a Brazílii, neskôr aj v Spojených štátoch amerických.

Do roku 1860 používalo poštové známky približne 90 krajín sveta.

Zaujímavosťou je, že Veľká Británia si dodnes zachovala výnimočné postavenie. Ako jediná krajina nemusí na svojich poštových známkach uvádzať názov štátu.

Namiesto toho sa na nich používa vyobrazenie alebo silueta panovníka, ktorá označuje krajinu pôvodu.

Poštové známky majú dnes rôzne tvary, farby a motívy. Najčastejšie sú obdĺžnikové, no existujú aj trojuholníkové či inak tvarované exempláre.

Na známkach sa často objavujú významné osobnosti, historické udalosti, prírodné zaujímavosti alebo symboly jednotlivých krajín.

Práve ich výtvarná a historická hodnota z nich robí obľúbený predmet zberateľstva. Zbieranie a skúmanie poštových známok, ich histórie a poštových systémov sa nazýva filatelia.

Fakt č. 3: Vianoce

Vianoce sú dnes spojené predovšetkým s rodinnými stretnutiami, darčekmi a sviatočnými tradíciami. V minulosti sa však s týmto obdobím spájalo aj množstvo nezvyčajných povier, ktoré sa týkali duchov, čarodejníc, zvierat či predpovedania budúcnosti.

Jedna zo starých vianočných povier hovorila, že deti narodené priamo na Štedrý deň alebo na Vianoce majú výnimočné šťastie.

Podľa niektorých predstáv sa človek narodený na Vianoce nemusel obávať duchov a nadprirodzených bytostí. Verilo sa dokonca, že takýto človek nezomrie utopením ani obesením.

Vianočné obdobie bolo v ľudových predstavách úzko spojené aj s nadprirodzeným svetom. Podobne ako počas Halloweenu sa rozprávali príbehy o duchoch a tajomných udalostiach.

Na rozdiel od Halloweenu sa však verilo, že práve počas Vianoc majú duchovia, škriatkovia a čarodejnice najmenšiu moc.

Keďže zlé nadprirodzené sily mali byť v tomto období oslabené, Vianoce sa považovali za vhodný čas na veštenie.

V anglickom grófstve Derbyshire sa napríklad tradovalo, že dievča môže na Štedrý večer uvidieť podobu svojho budúceho manžela, ak pôjde pospiatky k hruške a trikrát ju obíde.

Zaujímavé povery sa spájali aj so zvieratami. V Británii sa verilo, že včely počas Štedrého večera bzučia stý žalm a dobytok si vo svojich stajniach kľaká na počesť Krista.

Po zmene kalendára v roku 1752 vznikla dokonca predstava, že staršie kravy pokračovali v pokľaknutí podľa pôvodného dátumu Vianoc, zatiaľ čo mladšie zvieratá sa prispôsobili novému kalendáru.

Podľa tejto povery staršie kravy kľačali v noci na 6. januára, teda počas takzvaných starých Vianoc, zatiaľ čo mladšie si mali kľakať už 24. decembra.

Jedna z najznámejších povier tvrdila, že zvieratá počas vianočnej noci získavajú schopnosť hovoriť ľudskou rečou.

Takéto predstavy odrážali silné prepojenie náboženských sviatkov, prírody a ľudovej fantázie. Hoci dnes patria predovšetkým do oblasti folklóru, zostávajú zaujímavou pripomienkou toho, ako naši predkovia vnímali vianočné obdobie.

Fakt č. 4: Extroverti

Niektorí ľudia milujú spoločenské stretnutia, radi spoznávajú nových ľudí a bez problémov nadväzujú rozhovory aj s neznámymi osobami. Takéto správanie sa často spája s extroverziou, jednou zo základných čŕt ľudskej osobnosti.

Extroverti bývajú opisovaní ako komunikatívni, otvorení, aktívni a spoločenskí ľudia. Často sa cítia dobre vo väčších skupinách a spoločenské interakcie im môžu dodávať energiu.

Psychológ Carl Gustav Jung charakterizoval extroverta ako človeka, ktorého pozornosť a energia smerujú predovšetkým k vonkajšiemu svetu a kontaktu s ostatnými ľuďmi.

Pre extrovertov je typické, že po spoločenskom stretnutí sa môžu cítiť povzbudení a plní energie. Naopak, príliš dlhý čas strávený osamote im nemusí vyhovovať.

Často radi organizujú spoločné aktivity, prijímajú pozvania na rôzne podujatia a nemajú problém byť stredobodom pozornosti.

Mnohí extroverti sa zároveň ľahko prispôsobujú novým situáciám a spontánnym rozhodnutiam. Rozhovory im môžu pomáhať pri premýšľaní a usporadúvaní vlastných myšlienok.

To však neznamená, že každý extrovert musí spĺňať všetky tieto charakteristiky.

Väčšina ľudí sa totiž nenachádza výlučne na jednom konci spektra medzi introverziou a extroverziou. Osobnostné črty sa môžu kombinovať a prejavovať odlišne v rôznych situáciách.

Človek môže byť napríklad veľmi komunikatívny v práci, bez problémov viesť porady a vystupovať pred kolegami, no doma môže uprednostňovať pokoj a čas strávený osamote.

Ľudia, ktorí vykazujú výraznejšiu kombináciu introvertných a extrovertných vlastností, sa často označujú ako ambiverti.

Osobnosť sa navyše môže počas života postupne meniť. Niekto, kto bol v detstve skôr uzavretý, môže byť v dospelosti spoločenskejší a otvorenejší.

Na formovaní osobnosti sa podieľajú genetické predispozície, životné skúsenosti aj osobný vývoj.

Pri zisťovaní vlastných osobnostných čŕt preto môže byť užitočné zamyslieť sa nad tým, v akých situáciách sa človek cíti najprirodzenejšie a čo mu dodáva energiu.

Fakt č. 5: Sviečky

Sviečky patria medzi obľúbené dekorácie, ktoré dokážu vytvoriť príjemnú a pokojnú atmosféru. Málokto však vie, že spôsob ich prvého zapálenia môže ovplyvniť, ako budú horieť pri ďalšom používaní.

Pri mnohých sviečkach v nádobách sa odporúča nechať vosk počas prvého horenia roztopiť až k okrajom nádoby.

Ak sviečku zapálime iba na krátky čas a následne ju zhasneme, môže sa stať, že sa vosk roztopí len v okolí knôtu.

Pri ďalšom používaní potom môže vzniknúť takzvaný tunel, pri ktorom sviečka horí najmä v strede a po jej okrajoch zostáva neroztopený vosk.

Prvé horenie preto môže trvať aj niekoľko hodín, v závislosti od veľkosti a typu sviečky. Dôležité je však vždy dodržiavať maximálny čas horenia odporúčaný výrobcom, ktorý pri mnohých sviečkach predstavuje približne štyri hodiny.

Sviečky sa vyrábajú z rôznych materiálov. Ich základ tvorí vosk a knôt, ktorý umožňuje udržiavať plameň.

Jedným z najrozšírenejších materiálov je parafín, ktorý sa používa najmä pre svoju dostupnosť a nižšiu cenu.

Okrem parafínových sviečok sú obľúbené aj výrobky zo včelieho, sójového či palmového vosku. Používajú sa aj ďalšie rastlinné vosky vrátane kokosového.

Moderné sviečky môžu obsahovať rôzne farbivá, vonné látky alebo esenciálne oleje, ktoré im dodávajú charakteristickú vôňu.

Na trhu nájdeme klasické stĺpové sviečky, plávajúce sviečky, vonné sviečky v sklenených nádobách či voskové kúsky určené do aromalámp.

Pri ich používaní je dôležité myslieť aj na bezpečnosť. Sviečky by mali horieť na stabilnom, nehorľavom povrchu, mimo dosahu horľavých predmetov a nikdy by nemali zostať bez dozoru.

Správne používanie tak môže pomôcť nielen predĺžiť využiteľnosť sviečky, ale aj zabezpečiť rovnomernejšie a bezpečnejšie horenie.

Ak chcete vedieť viac, prečítajte si predošlú časť!

Zdroj1 Zdroj2 Zdroj3 Zdroj4 Zdroj5

Vybrané pre vás:

Odoberať
Upozorniť na
Meno alebo prezývka
Nie je povinný
Pre správne fungovanie komentárov spracúvame cookies, prezývky a e-maily používateľov
0 Komentáre
Najhodnotnejšie
Najnovšie Najstaršie