Bunky vašej mamy môžu zostať vo vašom mozgu celý život. Vedci prišli s fascinujúcim objavom
Nový výskum naznačuje, že počas tehotenstva sa môžu bunky matky dostať do mozgu plodu, kde zostávajú nielen po narodení, ale v niektorých prípadoch môžu prežiť celé desaťročia. Zároveň sa nezdá, že by boli len pasívnymi „návštevníkmi“ – naopak, môžu sa stať súčasťou fungovania mozgu.
Výmena buniek počas tehotenstva nie je nič výnimočné
Už dlhšie je známe, že počas tehotenstva si matka a plod navzájom odovzdávajú malé množstvo buniek. Tento jav sa označuje ako mikrochimérizmus a vedci ho pozorovali už v rôznych častiach ľudského tela. Nová štúdia sa však zamerala priamo na mozog, kde boli dôkazy doteraz len veľmi obmedzené.
Výskumníci analyzovali vzorky mozgového tkaniva od detí, ktoré podstúpili operáciu pre ťažkú formu epilepsie. Porovnaním ich DNA so vzorkami od matiek zistili, že približne u 70 % detí sa v mozgu nachádzali bunky pochádzajúce od matky.
Bunky sa stali súčasťou mozgu
Vedcov prekvapilo, že tieto bunky nezostali nezmenené. Postupne sa premenili na rôzne typy mozgových buniek, ktoré plnia dôležité úlohy pri fungovaní nervovej sústavy.
Niektoré sa vyvinuli na neuróny prenášajúce nervové signály, iné pomáhali vytvárať ochranný obal nervových vlákien, podporovali činnosť mozgu, podieľali sa na imunitnej obrane alebo tvorili výstelku krvných ciev. To naznačuje, že bunky matky sa môžu aktívne zapájať do fungovania mozgu dieťaťa.
Stopy našli aj u zdravých dospelých ľudí
Aby vedci overili, či sa tento jav netýka len pacientov s epilepsiou, preskúmali aj mozgové tkanivá ľudí bez známych neurologických ochorení. Cudzie bunky objavili približne u troch štvrtín skúmaných osôb vrátane muža vo veku viac ako 90 rokov.
V týchto prípadoch síce nebolo možné s úplnou istotou potvrdiť, že išlo práve o bunky matky, keďže chýbali vzorky DNA ich matiek, no podľa vedcov je to najpravdepodobnejšie vysvetlenie. Nevylučujú však ani iné možnosti, napríklad prenos buniek od súrodenca alebo z iného tehotenstva.
Objav prináša viac otázok než odpovedí
Výskumníci zistili, že počet buniek matky sa s pribúdajúcim vekom postupne znižuje, no úplne nezmiznú ani po mnohých desaťročiach. Zatiaľ však nie je jasné, akú presnú úlohu v mozgu zohrávajú.
Vedci sa domnievajú, že nejde o náhodný jav. Ak sa tieto bunky bežne vyskytujú u veľkej časti populácie a dokážu sa začleniť medzi funkčné mozgové bunky, pravdepodobne majú určitý biologický význam. Odpovede by mohli priniesť ďalšie výskumy, ktoré pomôžu lepšie pochopiť vývoj mozgu, fungovanie pamäti aj niektoré neurologické ochorenia.
