Zaujímavosti ku káve, ktoré ti rozšíria obzory #2363 – slávne sudoku malo pôvodne iný názov a po Louisovi Pasteurovi pomenovali proces, ktorý používame dodnes
Za vecami, ktoré dnes dobre poznáme, sa často skrýva prekvapivý pôvod. Sudoku si väčšina ľudí automaticky spája s Japonskom, jeho história sa však začala v Spojených štátoch a pôvodne sa dokonca volalo úplne inak. Meno Louisa Pasteura zase dodnes pripomína proces pasterizácie, no tento francúzsky vedec sa zaslúžil o oveľa viac významných objavov. V dnešných zaujímavostiach sa pozrieme aj na rast novorodencov, výhody a nevýhody práce z domu a dve ranné činnosti, ktoré nám môžu zbytočne skomplikovať začiatok dňa.
Fakt č. 1: Deti

Mesiac narodenia sa spája s jednou zaujímavou štatistikou. Deti narodené v máji majú vážiť približne o 200 gramov viac než deti narodené v ostatných mesiacoch. Ide o jednu z viacerých zaujímavostí spojených s rastom novorodencov a malých detí.
Prekvapivý je aj počet detí, ktoré prídu na svet s materským znamienkom. Určitý druh znamienka má pri narodení približne 80 % novorodencov. Mnohé súvisia s drobnými krvnými cievami nachádzajúcimi sa pod kožou a veľká časť z nich časom prirodzene vybledne.
Prvé roky života sú zároveň obdobím mimoriadne rýchleho rastu. Dieťa môže svoju pôrodnú hmotnosť zdvojnásobiť už približne do šiestich mesiacov. Do dvoch rokov môže vážiť až štvornásobok svojej pôvodnej hmotnosti.
Neskôr sa tempo rastu postupne spomaľuje. Práve obdobie od narodenia do prvých rokov života tak predstavuje jednu z najdynamickejších etáp ľudského vývoja.
Fakt č. 2: Sudoku

Názov sudoku znie jednoznačne japonsky, a preto môže ľahko vzniknúť dojem, že aj samotná číselná hra pochádza z Japonska. Jej príbeh sa však začal inde.
Za tvorcu modernej podoby tejto logickej hry sa považuje americký architekt Howard Garns, ktorý ju vytvoril v 70. rokoch 20. storočia. Hlavolam bol publikovaný v časopise Dell Pencil Puzzles and Word Games, no v tom čase ho čitatelia nepoznali pod názvom sudoku. Volal sa Number Place.
Až neskôr sa hlavolam dostal do Japonska, kde ho predstavil vydavateľ hlavolamov Maki Kaji. Práve tam získal názov, pod ktorým ho dnes poznajú ľudia po celom svete.
Označenie sudoku vzniklo spojením japonských slov, pričom „su“ znamená číslo a „doku“ sa spája s významom samostatný alebo jediný. Nové pomenovanie sa ujalo natoľko, že postupne zatienilo pôvodný americký názov.
Hoci sa teda sudoku stalo mimoriadne populárnym práve vďaka Japonsku a dodnes si ho s touto krajinou spájame, korene jeho modernej podoby vedú k americkému architektovi a hlavolamu s názvom Number Place.
Fakt č. 3: Louis Pasteur

Francúzsky chemik, farmaceut a mikrobiológ Louis Pasteur, ktorý žil v rokoch 1822 až 1895, patrí medzi najvýznamnejšie osobnosti modernej vedy. Jeho výskum ovplyvnil chápanie mikroorganizmov, chorôb, hygieny aj spôsobov, ako predchádzať kontaminácii potravín.
Jedným z jeho významných prínosov bolo spochybnenie predstavy o samovoľnom vzniku života. Pri experimentoch ukázal, že v sterilizovaných a uzavretých nádobách sa mikroorganizmy samy od seba neobjavia, zatiaľ čo v nádobách vystavených okolitému prostrediu môžu začať rásť. Za túto prácu získal v roku 1862 Alhumbertovu cenu a 2 500 frankov.
Pasteurove experimenty zároveň podporili teóriu, podľa ktorej môžu byť za ochoreniami mikroorganizmy. Ukázali tiež, že zastavenie alebo zničenie choroboplodných zárodkov môže pomáhať chorobám predchádzať. Aj preto sa Pasteur považuje za jedného zo zakladateľov modernej bakteriológie a mikrobiológie.
Široká verejnosť jeho meno pozná najmä vďaka pasterizácii. Ide o spôsob ošetrenia napríklad mlieka alebo vína, ktorého cieľom je obmedziť bakteriálnu kontamináciu. Proces dostal pomenovanie práve podľa Louisa Pasteura.
Významnú úlohu zohral aj pri vývoji očkovania proti besnote a antraxu. Jeho práca tak pomohla položiť základy hygieny, verejného zdravotníctva a veľkej časti modernej medicíny. Pasteur sa venoval aj chémii a jeho výskum určitých kryštálov ovplyvnil ďalší vývoj štrukturálnej chémie.
V roku 1887 vznikol Pasteurov inštitút, ktorého bol až do svojej smrti riaditeľom. Jeho telo bolo neskôr uložené v hrobke pod týmto inštitútom.
Fakt č. 4: Práca z domu

Práca na diaľku priniesla mnohým zamestnancom úplne nový spôsob organizácie pracovného života. Medzi jej najčastejšie výhody patrí odstránenie každodenného dochádzania, väčšia flexibilita a viac času stráveného s rodinou.
Výskum Owl Labs a Global Workplace Analytics ukázal, že 74 % zamestnancov sa pri práci na diaľku cíti šťastnejšie. Pre časť ľudí je možnosť pracovať mimo kancelárie dokonca natoľko dôležitá, že polovica opýtaných by bola ochotná prijať nižší plat výmenou za možnosť pokračovať v práci na diaľku.
Home office však automaticky neodstraňuje všetky problémy spojené s pracovným životom. Jedným z nich je vyhorenie. Výskum spoločnosti Monster uvádzal, že príznaky vyhorenia zažívalo až 69 % pracovníkov na diaľku.
Hoci odpadá stres z dochádzania či pevného pracovného režimu, zostávajú termíny, požiadavky na produktivitu a tlak spojený s kariérou. Navyše sa môže rozostriť hranica medzi prácou a voľným časom. Keď človek pracuje doma, nemusí existovať jasný moment, keď odíde z kancelárie a pracovný deň sa skončí.
Práve preto je aj pri práci z domu dôležité vytvoriť si hranice a vedieť sa po skončení pracovného času od povinností odpojiť. Flexibilita totiž môže byť veľkou výhodou, no sama osebe pred vyhorením nechráni.
Fakt č. 5: Ráno

Keď ráno zazvoní budík, možnosť získať ešte niekoľko minút spánku môže byť veľmi lákavá. Opakované posúvanie budíka však môže spôsobiť, že človek vstane ešte viac rozospatý.
Joanna Kleinman z The Center for Extraordinary Relationships vysvetľovala, že opakované budenie môže narúšať spánok a prispieť k pocitu malátnosti a nižšej produktivite. Zároveň môže človeka dostať do situácie, keď vstane neskôr, musí sa ponáhľať a už od rána zažíva stres.
Druhým častým zvykom je kontrola telefónu okamžite po zobudení. E-maily a správy nás môžu už v prvých minútach dňa zaplaviť povinnosťami, požiadavkami a zoznamom vecí, ktoré musíme vybaviť.
Ani sociálne siete nemusia byť pokojnejším začiatkom rána. Prezeranie príspevkov môže viesť k porovnávaniu vlastného života so životmi ostatných a podporovať sebakritické myšlienky.
Jedným zo spôsobov, ako pokušeniu odolať, je nenechávať telefón počas noci priamo pri posteli. Ráno sa potom môže začať pokojnejšou činnosťou, napríklad písaním denníka alebo meditáciou, namiesto okamžitého ponorenia sa do správ, povinností a sociálnych sietí.
Ak chcete vedieť viac, prečítajte si predošlú časť!
Zdroj1 Zdroj2 Zdroj3 Zdroj4 Zdroj5












