Čo robí čas pred obrazovkou s detským mozgom? Osemročná štúdia priniesla nečakaný výsledok
Čas strávený s mobilom, počítačom či tabletom sa pri deťoch často spája najmä s negatívnymi dôsledkami. Dlhodobé sledovanie fínskych detí však prinieslo výsledok, ktorý tento jednoduchý pohľad trochu komplikuje. Viac času pred obrazovkou bolo totiž spojených s lepším kognitívnym spracovaním informácií v období dospievania.
Výskumníci z University of Jyväskylä sledovali deti počas ôsmich rokov. Zaujímalo ich, ako pohyb, sedavý spôsob života a používanie obrazoviek od detstva súvisia s pozornosťou, učením či pracovnou pamäťou v tínedžerskom veku.
Do aktuálnej analýzy zahrnuli 260 mladých ľudí s priemerným vekom približne 16 rokov. Výsledky publikovali v odbornom časopise Pediatric Exercise Science.
Viac času pred obrazovkou súviselo s lepšími výsledkami
Prekvapenie prišlo pri porovnaní času stráveného používaním obrazoviek. Deti, ktoré ho od detstva nazbierali viac, vykazovali v dospievaní lepšie kognitívne spracovanie.
To však neznamená, že by rodičia mali deti nabádať k neobmedzenému používaniu telefónov či počítačov. Výskumníci upozorňujú, že podstatný môže byť predovšetkým obsah a spôsob používania technológií.
Nie je totiž jedno, či dieťa celé hodiny pasívne sleduje obsah, alebo pomocou technológií tvorí, učí sa, rieši problémy a vykonáva činnosti vyžadujúce aktívne premýšľanie. Práve mentálne podnetné digitálne aktivity by mohli byť jedným z vysvetlení pozorovaného výsledku.
Pohyb mal u dievčat a chlapcov odlišné súvislosti
Ani vzťah medzi fyzickou aktivitou a fungovaním mozgu nebol taký jednoduchý, ako by sa mohlo zdať.
U dievčat bolo väčšie množstvo ľahkej fyzickej aktivity od detstva spojené s lepšou pracovnou pamäťou počas dospievania. U chlapcov sa podobná súvislosť objavila pri organizovaných pohybových aktivitách.
Zaujímavé je, že údaje zo zariadení merajúcich pohyb a srdcovú frekvenciu neukázali jasné prepojenie medzi celkovým množstvom fyzickej aktivity či sedavého času a kognitívnymi výsledkami.
Podľa výskumníkov to ukazuje, že nestačí sledovať iba počet minút strávených pohybom alebo sedením. Dôležité môže byť aj to, akú konkrétnu činnosť dieťa v danom čase vykonáva.
Neznamená to, že viac obrazoviek automaticky zlepšuje mozog
Štúdia má jedno dôležité obmedzenie. Výsledky ukazujú súvislosti, nie vzťah príčiny a následku. Nemožno preto povedať, že viac času pred obrazovkou priamo spôsobilo lepšie kognitívne schopnosti.
Vedci chcú v ďalšom výskume podrobnejšie rozlíšiť jednotlivé druhy digitálnych aktivít a preskúmať aj rozdiely medzi dievčatami a chlapcami.
Výsledky teda nie sú argumentom za neobmedzený čas s telefónom či počítačom. Skôr naznačujú, že obrazovky nemožno automaticky označiť za škodlivé – dôležité môže byť to, čo pri nich dieťa robí, a rovnováha medzi digitálnymi aktivitami a pohybom.
