Čas, kedy raňajkujete, môže súvisieť s dĺžkou života, naznačuje rozsiahla štúdia
Pri zdravom stravovaní sa zvyčajne rieši najmä zloženie jedál, množstvo kalórií či kvalita potravín. Nový rozsiahly výskum však naznačuje, že svoju úlohu môže zohrávať aj to, kedy počas dňa začneme a skončíme jesť.
Vedci analyzovali údaje viac ako 31-tisíc Američanov vo veku najmenej 40 rokov. Výsledky ukázali, že ľudia, ktorí prijali prvé kalórie neskôr počas dňa, mali v sledovanom období vyššie riziko úmrtia než tí, ktorí začínali jesť medzi siedmou a ôsmou hodinou ráno.
Čím neskôr prišlo prvé jedlo, tým výraznejšia bola súvislosť
Výskum pracoval s údajmi 31 044 dospelých, ktorí zaznamenávali, čo počas predchádzajúcich 24 hodín jedli a pili a v akom čase. Za prvé jedlo vedci považovali prvý príjem kalórií po štvrtej hodine ráno, takže nemuselo ísť o klasické raňajky.
Počas mediánu sledovania 8,6 roka zomrelo 7 129 účastníkov, pričom 2 259 úmrtí súviselo s kardiovaskulárnymi príčinami.
V porovnaní s prvým jedlom medzi 7.00 a 8.00 bolo jedlo medzi 8.00 a 10.00 spojené s približne o 10 % vyšším rizikom úmrtia zo všetkých príčin. Pri prvom jedle medzi 10.00 a 12.00 bol rozdiel 19 % a po poludní 29 %.
Ešte výraznejšia súvislosť sa objavila pri kardiovaskulárnych úmrtiach. Ľudia, ktorí začínali jesť až po poludní, mali oproti skupine raňajkujúcej medzi siedmou a ôsmou ráno o 46 % vyššie riziko úmrtia na kardiovaskulárne príčiny.
Rozdiel v odhadovanej dĺžke života dosiahol viac ako dva roky
Vedci vypočítali aj odhadovanú dĺžku života. Vo veku 50 rokov mali ľudia s prvým jedlom po poludní v priemere o 2,46 roka kratšiu odhadovanú dĺžku života než tí, ktorí jedli prvýkrát medzi 7.00 a 8.00.
Výsledky pri poslednom jedle dňa však neboli také jednoznačné. Najnižšie modelované riziko sa objavilo približne okolo ôsmej večer. Vyššie bolo pri veľmi skorom ukončení jedenia aj pri jedle po polnoci.
To však neznamená, že ôsma večer predstavuje ideálny čas večere pre každého. Skoré či neskoré jedenie môže súvisieť aj s pracovným režimom, spánkom, zdravotným stavom alebo množstvom ďalších faktorov.
Vedci upozorňujú, že nejde o dôkaz príčiny
Jedným z možných vysvetlení výsledkov sú cirkadiánne rytmy, teda vnútorné biologické hodiny organizmu. Veľmi neskorý príjem potravy môže narúšať prirodzené načasovanie metabolických procesov vrátane spracovania tukov a glukózy.
Výsledky však treba interpretovať opatrne. Výskum bol pozorovací, a preto nedokazuje, že posunutie raňajok na neskoršiu hodinu samo osebe skracuje život.
Za neskorším jedením sa totiž môžu skrývať aj zdravotné problémy, práca na zmeny, nedostatok spánku či životné podmienky. Navyše, čas stravovania bol u účastníkov určovaný predovšetkým podľa jedného 24-hodinového záznamu.
Autori preto neodporúčajú robiť na základe výsledkov radikálne zmeny v stravovaní. Štúdia publikovaná v European Journal of Clinical Nutrition skôr pridáva ďalší dielik do skladačky výskumu, podľa ktorého môže byť pri stravovaní dôležité nielen čo a koľko jeme, ale aj kedy.
