V detstve mali prísne obmedzený cukor. O desaťročia neskôr vedci porovnali ich zdravie
Môže množstvo cukru, ktorému sme vystavení ešte pred narodením a počas raného detstva, súvisieť s naším zdravím o desiatky rokov neskôr? Nová štúdia naznačuje, že áno. Vedci analyzovali údaje viac ako 64-tisíc Britov a zistili, že ľudia, ktorí v najranejšom období života zažili prísne obmedzenie cukru, mali v dospelosti nižší výskyt viacerých druhov rakoviny.
Výsledky zároveň naznačili rozdiely v biologickom starnutí aj stravovacích návykoch. Výskum využil nezvyčajnú historickú situáciu, ktorá vedcom umožnila porovnať dve generácie vyrastajúce v odlišných podmienkach.
Prídelový systém vytvoril unikátnu možnosť porovnania
V Spojenom kráľovstve bol cukor počas druhej svetovej vojny a niekoľko rokov po nej na prídel. Obmedzenie sa skončilo v septembri 1953 a jeho priemerná spotreba následne v krátkom čase približne zdvojnásobila.
Vedci preto analyzovali zdravotné údaje 64 761 ľudí narodených medzi rokmi 1951 a 1956. Časť z nich strávila prvých 1 000 dní života – obdobie od počatia približne do druhých narodenín – v čase obmedzeného prístupu k cukru. Ďalší sa narodili až po skončení prídelového systému.
Práve toto rozdelenie umožnilo výskumníkom sledovať, či sa rozdielne podmienky na začiatku života spájali so zdravím v neskoršom veku.

Rozdiely sa ukázali pri viacerých druhoch rakoviny
Najvýraznejší výsledok sa týkal rakoviny pečene. U ľudí vystavených obmedzeniu cukru počas prvých 1 000 dní života bol jej výskyt nižší o 69 percent v porovnaní so skupinou, ktorá už prídel nezažila.
Pri rakovine prostaty bol nižší o 52 percent, pri rakovine pľúc o 41 percent, pri rakovine konečníka o 40 percent a pri rakovine prsníka o 36 percent.
Nejde pritom o prvý výskum využívajúci túto historickú situáciu. Predchádzajúce analýzy už spájali nižšiu konzumáciu cukru v ranom veku s priaznivejším kardiovaskulárnym zdravím či nižším rizikom niektorých chronických ochorení.
Mohli biologicky starnúť pomalšie
Výskumníci si všimli aj rozdiel v telomérach, teda ochranných zakončeniach chromozómov spájaných s procesom biologického starnutia.
Ľudia z obdobia prídelu mali teloméry v priemere dlhšie. Podľa výpočtov vedcov tento rozdiel zodpovedal približne 2,2 roka menšiemu biologickému starnutiu.
Zaujímavé je, že rozdiely pretrvali aj v stravovaní. Ľudia, ktorí boli v ranom veku vystavení menšiemu množstvu cukru, ho podľa štúdie konzumovali menej dokonca aj o desaťročia neskôr a ich jedálniček býval pestrejší.
Jedným z vysvetlení môže byť vytváranie chuťových preferencií už v ranom detstve. Výživa v tomto citlivom období môže zároveň ovplyvňovať vývoj metabolizmu, imunitného systému a ďalších procesov v organizme.
Výsledky treba interpretovať opatrne
Štúdia neznamená, že obmedzenie cukru v detstve automaticky ochráni človeka pred rakovinou. Ide o observačný výskum a zdravie počas života ovplyvňuje množstvo ďalších faktorov.
Historické zrušenie prídelového systému však vytvorilo neobvyklú príležitosť porovnať ľudí narodených v krátkom časovom odstupe, ktorí boli v ranom veku vystavení rozdielnemu množstvu cukru.
Výsledky publikované v časopise PNAS tak podporujú myšlienku, že stravovanie počas prvých 1 000 dní života môže súvisieť so zdravím človeka ešte o mnoho desaťročí neskôr.












