Hovoríte viacerými jazykmi? Váš mozog môže byť podľa výskumu až o 13 rokov „mladší“
Ovládanie cudzieho jazyka nemusí byť užitočné iba pri cestovaní či práci. Nový výskum naznačuje, že viacjazyčnosť môže súvisieť aj s pomalším starnutím mozgu. Čím viac jazykov účastníci ovládali, tým mladšie pôsobili podľa meraní niektoré charakteristiky ich mozgu.
Najvýraznejší rozdiel vedci zaznamenali u ľudí hovoriacich štyrmi jazykmi. Ich odhadovaný mozgový vek bol približne o 13 rokov nižší než u ľudí ovládajúcich iba jeden jazyk.
Čím viac jazykov, tým väčší rozdiel
Výskum predstavený na FENS Forum 2026 sa zameral na obyvateľov Baskicka v Španielsku. Účastníci hovorili jedným až štyrmi jazykmi v rôznych kombináciách španielčiny, baskičtiny, francúzštiny a angličtiny.
Výsledky ukázali zaujímavý postupný rozdiel. Mozog bilingválnych ľudí pôsobil približne o šesť rokov mladšie ako u ľudí hovoriacich jediným jazykom. Pri troch jazykoch predstavoval rozdiel približne sedem rokov a pri štyroch až 13 rokov.
Dôležitý pritom nebol iba počet jazykov. Výraznejšia súvislosť sa objavila aj u ľudí, ktorí sa ďalší jazyk začali učiť v mladšom veku a dosiahli v ňom vyššiu úroveň.
Vedci vytvorili „hodiny starnutia mozgu“
Na odhad biologického veku mozgu výskumníci najskôr analyzovali údaje 728 ľudí. Pomocou magnetoencefalografie sledovali veľmi slabé magnetické polia vznikajúce pri aktivite nervových buniek.
Umelá inteligencia následne hľadala vzorce mozgovej aktivity typické pre jednotlivé vekové skupiny. Takto vytvorený model vedci použili na ďalšej skupine 144 ľudí a porovnali ich skutočný vek s vekom, ktorý model odhadol na základe fungovania ich mozgu.
Pri analýze zohľadnili napríklad vek, pohlavie a vzdelanie. Samotná viacjazyčnosť však nemusí byť jediným vysvetlením rozdielov. Úlohu môžu zohrávať aj životný štýl, sociálne kontakty či ďalšie aktivity stimulujúce mozog.
Prečo by mohlo používanie jazykov pomáhať?
Používanie viacerých jazykov predstavuje pre mozog pravidelný tréning. Človek musí vyberať správne slová, prepínať medzi jazykovými systémami a zároveň potláčať tie, ktoré práve nepotrebuje.
Vedci chcú preto ďalej skúmať aj to, či môže záležať na podobnosti jednotlivých jazykov. Prepínanie medzi dvoma veľmi príbuznými jazykmi by totiž mohlo vyžadovať ešte väčšiu kontrolu nad tým, ktorý z nich človek práve používa.
Ďalším krokom bude výskum Alzheimerovej choroby
Výsledky zatiaľ nepreukazujú, že samotné učenie jazykov spôsobuje pomalšie starnutie mozgu. Ukazujú však zaujímavú súvislosť medzi dlhodobou jazykovou skúsenosťou a znakmi mladšie pôsobiaceho mozgu.
Výskumníci sa teraz chcú pozrieť aj na ľudí s neurodegeneratívnymi ochoreniami vrátane Alzheimerovej choroby. Chcú zistiť, či by viacjazyčnosť mohla súvisieť s väčšou odolnosťou mozgu aj pri týchto ochoreniach.
Výskum tak pridáva ďalší dôvod, prečo môže mať učenie a aktívne používanie cudzích jazykov význam počas celého života.
