Zaujímavosti ku káve, ktoré ti rozšíria obzory #2346 – prvý Deň vďakyvzdania sa mohol konať na Floride a za červenými jesennými listami sa skrýva cukor
Aj zdanlivo známe témy dokážu ukrývať poriadne prekvapenia. História amerického Dňa vďakyvzdania je napríklad zložitejšia než príbeh, ktorý sa najčastejšie spája s Plymouthom. A pestré jesenné lístie nie je iba dôsledkom klesajúcich teplôt – pri niektorých farbách zohrávajú úlohu aj cukry nahromadené v listoch. V dnešných zaujímavostiach sa pozrieme aj na ľavákov za volantom, chaotické nákupné horúčky počas veľkých výpredajov a piesok, ktorý patrí medzi najintenzívnejšie využívané prírodné zdroje na planéte.
Fakt č. 1: Šoféri
O ľavákoch koluje množstvo stereotypov a jeden z nich tvrdí, že sú horšími vodičmi. Dominantná ľavá ruka však sama osebe neznamená, že človek bude za volantom menej bezpečný. Objavili sa dokonca americké výskumy, ktoré túto predstavu spochybnili a naznačili, že ľaváci môžu patriť medzi opatrnejších vodičov.
Jedno z možných vysvetlení súvisí s tým, že ľaváci sa počas života neustále prispôsobujú prostrediu navrhnutému prevažne pre pravákov. V krajinách, kde sa jazdí po pravej strane cesty, je tomu prispôsobené aj usporiadanie automobilov. Pri vozidle s manuálnou prevodovkou napríklad ľavák používa na radenie pravú, teda svoju menej dominantnú ruku.
Takéto každodenné prispôsobovanie môže viesť k tomu, že niektorým úkonom venujú väčšiu pozornosť. Neznamená to však, že každý ľavák je automaticky lepším vodičom. Bezpečnosť za volantom ovplyvňuje množstvo faktorov – skúsenosti, pozornosť, rýchlosť, únava či dodržiavanie dopravných predpisov. Jednoduché tvrdenie, že ľaváci jazdia horšie, preto nemá pevný základ.
Fakt č. 2: Prvý Deň vďakyvzdania
Keď sa hovorí o prvom americkom Dni vďakyvzdania, väčšine ľudí napadne Plymouth v Massachusetts a rok 1621. Historici však upozorňujú, že ak za prvý Deň vďakyvzdania považujeme spoločné jedlo európskych osadníkov a pôvodných obyvateľov spojené s prejavom vďaky, podobná udalosť sa na území dnešných Spojených štátov odohrala už desaťročia predtým.
V roku 1565 dorazila španielska expedícia pod vedením Pedra Menéndeza de Avilésa na územie dnešného mesta St. Augustine na Floride. Po príchode sa konala katolícka omša a následne spoločné jedlo, na ktorom sa mali zúčastniť španielski osadníci aj miestni pôvodní obyvatelia. Práve túto udalosť niektorí historici označujú za jedného z kandidátov na prvú oslavu podobnú dnešnému Dňu vďakyvzdania na území súčasných USA.
Tradičný americký sviatok sa však neskôr spojil predovšetkým s udalosťami v Plymouthe z roku 1621. Otázka, kde sa konal „prvý Deň vďakyvzdania“, preto do veľkej miery závisí aj od toho, ako tento pojem definujeme.
K dnešným oslavám neodmysliteľne patrí moriak – a v obrovskom množstve. Odhaduje sa, že Američania v súvislosti s Dňom vďakyvzdania každoročne skonzumujú približne 46 miliónov moriakov. Vianoce sú v tomto smere na druhom mieste, keď sa ich spotrebuje viac ako 20 miliónov.
Fakt č. 3: Listy
Jesenné sfarbenie stromov patrí k najkrajším premenám prírody počas roka. Keď sa dni skracujú a teploty klesajú, stromy postupne obmedzujú tvorbu chlorofylu, zeleného farbiva dôležitého pri fotosyntéze. Ako chlorofyl postupne mizne, začnú sa výraznejšie prejavovať ďalšie pigmenty.
Práve pri niektorých farbách vstupujú do hry aj cukry. Počas slnečných dní ich listy vytvárajú fotosyntézou. Na jeseň sa postupne uzatvára spojenie medzi listom a vetvou, takže časť cukrov môže zostať zachytená v liste. Kombinácia nahromadených cukrov, svetla a vhodných teplôt podporuje tvorbu pigmentov nazývaných antokyány.
Antokyány sú zodpovedné za nádherné červené, purpurové až karmínové odtiene. Aj preto môžu podmienky počas jesene ovplyvniť intenzitu výsledných farieb.
Žlté a zlaté listy získavajú svoju farbu trochu iným spôsobom. Za tieto odtiene zodpovedajú najmä karotenoidy, ktoré sa v listoch nachádzajú už počas vegetačného obdobia. V lete ich však prekrýva zelený chlorofyl. Keď na jeseň chlorofyl ubúda, žlté a oranžové pigmenty sa konečne stanú viditeľnými.
Fakt č. 4: Black Friday
Black Friday sa v Spojených štátoch preslávil výraznými zľavami, dlhými radmi pred obchodmi a v minulosti aj mimoriadne chaotickými scénami. Jedna z nich sa odohrala v roku 2014 v texaskom Walmarte, kde sa veľký záujem zákazníkov sústredil na výrazne zlacnené televízory.
Počet ľudí túžiacich po výhodnej ponuke však výrazne prevyšoval počet dostupných kusov. Keď sa zákazníci pokúšali zabezpečiť si jeden z televízorov, situácia sa vyostrila a medzi niektorými nakupujúcimi vypukli konflikty.
Niektorí ľudia sa snažili svoj vybraný televízor uchrániť pred ostatnými skutočne nezvyčajným spôsobom – jednoducho si naň ľahli, aby im ho iný zákazník nemohol vziať.
Podobné udalosti sa postupne stali symbolom extrémnej stránky nákupných horúčok počas Čierneho piatka. V súčasnosti sa veľká časť výpredajov presunula na internet a mnohé zľavové akcie trvajú dlhšie než jediný deň, no zábery z preplnených amerických obchodov pripomínajú, aký chaos dokázala honba za najvýhodnejšími ponukami vyvolať.
Fakt č. 5: Piesok
Piesok môže na prvý pohľad pôsobiť ako prakticky nevyčerpateľná surovina. Nachádza sa na plážach, brehoch riek či jazier a obrovské množstvo ho pokrýva púšte. Pre modernú spoločnosť má však mimoriadny hospodársky význam. Spolu so štrkom patrí podľa OSN medzi najintenzívnejšie využívané pevné prírodné materiály na svete.
Celosvetovo sa každý rok využije približne 50 miliárd ton piesku a štrku. Obrovské množstvá potrebuje najmä stavebníctvo – piesok je dôležitou surovinou pri výrobe betónu, skla a ďalších materiálov. Rozsah tejto spotreby je až ťažké predstaviť si. Podľa prirovnania OSN by každoročné množstvo stačilo na vytvorenie múru vysokého aj širokého približne 27 metrov okolo celej planéty.
Nie každý piesok je však vhodný na stavebné účely. Preto sa vo veľkom získava z riečnych korýt, jazier, pobrežia či morského dna. Nadmerná a nekontrolovaná ťažba môže meniť riečne korytá, poškodzovať pobrežné oblasti a biotopy a prispievať k erózii.
V niektorých častiach sveta vznikol dokonca rozsiahly nelegálny obchod s pieskom. Problém je známy napríklad v Indii, kde nelegálna ťažba z riečnych korýt poškodzuje miestne ekosystémy a môže v riekach zanechávať nebezpečné hlboké jamy. Nenápadné zrnká piesku sú tak v skutočnosti jednou z najžiadanejších surovín moderného sveta.
Ak chcete vedieť viac, prečítajte si predošlú časť!
Zdroj1 Zdroj2 Zdroj3 Zdroj4 Zdroj5
