Antarktída zažila obrovský nárast ľadu. Za 22 mesiacov pribudlo 695 miliárd ton, vedci vysvetlili záhadný paradox!
Na prvý pohľad to vyzerá ako správa, ktorá odporuje tomu, čo dlhodobo vieme o klimatických zmenách. Antarktída totiž v určitom období výrazne pribrala na hmotnosti. Medzi rokmi 2021 a 2023 tam podľa satelitných meraní pribudlo približne 695 miliárd ton ľadu. Vedci však upozorňujú, že nejde o dôkaz, že sa dlhodobý úbytok antarktického ľadu skončil. Za nezvyčajným výsledkom stojí predovšetkým mimoriadne množstvo snehu.
Antarktída na chvíľu otočila trend
Antarktický ľadový štít v dlhšom časovom horizonte čelí výrazným zmenám hmotnosti. O to pozoruhodnejšie bolo obdobie medzi rokmi 2021 a 2023.
Počas približne 22 mesiacov zaznamenali vedci rekordný čistý prírastok približne 695 gigaton, teda 695 miliárd ton ľadu. Išlo o najväčší takýto nárast zaznamenaný za približne dve desaťročia satelitných pozorovaní.
Za všetkým bol sneh
Kľúčom k pochopeniu celého paradoxu sú zrážky. Ak na antarktický ľadový štít napadne nezvyčajne veľké množstvo snehu, môže sa jeho hmotnosť dočasne zvýšiť. Práve to sa podľa vedcov stalo v sledovanom období.
Výrazné sneženie zasiahlo najmä oblasti vo východnej časti Antarktídy. Zvýšené zrážky dokázali na určitý čas prevážiť nad úbytkom ľadu v iných oblastiach kontinentu. Výskum zameraný na obdobie 2021 až 2022 už predtým zaznamenal mimoriadny nárast hmotnosti v častiach Východnej Antarktídy v súvislosti s nezvyčajne vysokými zrážkami.
Prečo však snežilo oveľa viac?
Najzaujímavejšia časť príbehu sa odohrávala tisíce kilometrov od samotnej Antarktídy. Vedci spájajú nezvyčajné podmienky s teplejšími vodami v tropickej oblasti pri Malajskom súostroví. Zvýšená teplota oceánu ovplyvnila atmosférickú cirkuláciu a vznikli rozsiahle atmosférické vlny označované ako Rossbyho vlny.
Tie následne ovplyvnili prúdenie atmosféry nad Antarktídou. Do východnej časti kontinentu sa dostalo viac vlhkosti a výsledkom boli intenzívnejšie snežné zrážky. Ide o dobrý príklad toho, ako môže byť klimatický systém prepojený na obrovské vzdialenosti. Zmena podmienok v tropických oceánoch môže ovplyvniť atmosférické prúdenie a následne počasie v polárnych oblastiach.
Neznamená to návrat ľadovej éry
Práve tu môže vzniknúť najväčšie nedorozumenie. Správa o 695 miliardách ton nového ľadu neznamená, že Antarktída začala získavať ľad natrvalo. Vedci tento jav opisujú ako výraznú, ale dočasnú zmenu. Antarktída navyše nie je klimaticky jednotná. Zatiaľ čo vo východnej časti môže v určitých obdobiach dochádzať k výraznému nárastu sneženia, časti Západnej Antarktídy naďalej strácajú ľad.
Rozdiel medzi ľadom na pevnine a morským ľadom
Ľadový štít tvorí ľad nahromadený na pevnine. Keď pribudne sneh a postupne sa zhutňuje, môže sa zvýšiť jeho celková hmotnosť. Morský ľad je naopak zamrznutá morská voda, ktorá pláva na oceáne. Jeho rozsah sa môže meniť v priebehu roka a reaguje na odlišné klimatické a oceánske procesy.
Vedci používajú satelity, pretože Antarktídu nemožno merať ako bežnú krajinu
Obrovská rozloha Antarktídy robí jej sledovanie mimoriadne náročným. Významnú úlohu preto zohrávajú satelity. Misie GRACE a GRACE-FO dokážu sledovať zmeny gravitačného poľa Zeme. Z nich môžu vedci odhadovať zmeny hmotnosti veľkých oblastí vrátane polárnych ľadových štítov. Práve satelitné gravimetrické merania umožnili zachytiť aj nezvyčajné krátkodobé zmeny, ktoré by sa pozemnými meraniami zisťovali oveľa ťažšie.
