Storočná nemecká ponorka znečisťuje Severné more. Z vraku dodnes uniká TNT

Zdroj: ScienceDaily, Canva

Na dne Severného mora zostali po svetových vojnách tisíce lodí, ponoriek a kusov munície. Po viac než storočí sa z niektorých z nich stáva environmentálny problém. Vedci totiž potvrdili, že z vraku nemeckej ponorky UC-30 prenikajú zvyšky výbušniny TNT do vody, sedimentov aj morských živočíchov.

Ponorka sa potopila pri dánskom ostrove Rømø v roku 1917. Na palube mala 18 mín a šesť torpéd. Jej vrak objavili až takmer o sto rokov neskôr, v roku 2016.

Stopy TNT našli aj v živočíchoch

Výskumníci z Aarhuskej univerzity skúmali vodu a morské dno v okolí ponorky, ako aj mušle a hviezdice žijúce priamo pri vraku.

Analýzy potvrdili prítomnosť TNT vo vode, sedimentoch aj skúmaných organizmoch. Znečistenie je podľa vedcov pravdepodobne najvýraznejšie v bezprostrednom okolí vraku.

Problém sa však môže časom zhoršovať. Kovové časti ponorky postupne korodujú, čím sa môže odkryť ďalšia munícia a do prostredia sa následne môžu uvoľňovať ďalšie škodlivé látky.

Zdroj: unsplash.com

V dánskych vodách leží viac ako 10-tisíc vrakov

UC-30 pritom predstavuje iba jeden príklad oveľa rozsiahlejšieho problému. V dánskych vodách bolo zmapovaných 10 127 vrakov, pričom približne 15 percent z nich pochádza z obdobia okolo prvej a druhej svetovej vojny.

Severné more bolo počas konfliktov významným bojiskom. Len počas prvej svetovej vojny v ňom bolo rozmiestnených približne 190-tisíc námorných mín a množstvo vojenských plavidiel skončilo na morskom dne.

Niektoré z týchto vrakov dodnes obsahujú palivo, muníciu alebo výbušniny, ktoré môžu postupne prenikať do okolitého ekosystému.

Odstránenie munície môže narobiť ešte viac škody

Riešenie však nie je také jednoduché ako vytiahnutie starej munície z mora. Ide o nákladnú a rizikovú operáciu a odpálenie výbušnín priamo pod vodou môže za určitých podmienok znečistenie ešte viac rozšíriť.

Vedci preto skúmajú šetrnejšie možnosti. Jednou z nich sú roboty schopné pohybovať sa po morskom dne, lokalizovať nebezpečnú muníciu a v niektorých prípadoch ju aj vyzdvihnúť.

Zároveň nie je potrebné zasahovať pri každom vraku. Ak je plavidlo pochované pod vrstvou sedimentu, riziko úniku škodlivých látok môže byť podstatne menšie. Prioritou je preto nájsť vraky, ktoré predstavujú najväčšiu hrozbu pre morské prostredie.

Zdroj1 Zdroj2

Vybrané pre vás:

Odoberať
Upozorniť na
Meno alebo prezývka
Nie je povinný
Pre správne fungovanie komentárov spracúvame cookies, prezývky a e-maily používateľov
0 Komentáre
Najhodnotnejšie
Najnovšie Najstaršie