Čivavy v sebe ukrývajú prekvapivú stopu divokých predkov. Vedci v ich DNA našli gény kojotov
Čivava patrí medzi najmenšie plemená psov na svete, jej genetická minulosť však ukrýva nečakané spojenie s podstatne väčším divokým zvieraťom. Nová analýza odhalila v genóme čiváv viacero úsekov DNA pochádzajúcich z línie kojotov.
Objav vedci urobili pri skúmaní pôvodu rôznych psovitých šeliem pomocou nových počítačových nástrojov. Výsledky zároveň prinášajú ďalšie informácie o dávnej histórii psov na americkom kontinente.
V DNA našli stopu kojotov
Tím zo Stanfordovej univerzity využil programy Gnomix a Gnofix, ktoré dokážu porovnávať genómy viacerých zvierat a určovať pôvod jednotlivých častí ich DNA.
Práve pri tejto analýze výskumníci zistili, že čivavy majú vo svojom genóme viacero segmentov spojených s kojotmi.
Nie je to pritom jediná stopa dávnych amerických psovitých šeliem, ktorá prežila v dnešných mexických plemenách. Vedci skúmali aj bezsrstého psa xoloitzcuintli. Viac ako štyri percentá jeho genómu podľa analýzy pochádzajú z arktickej psej línie.
Obe plemená si tak napriek neskoršiemu kríženiu s európskymi psami zachovali časť genetického dedičstva zvierat žijúcich v Amerike ešte pred príchodom Európanov.
Ku kríženiu mohlo dôjsť ešte pred Kolumbom
Nová štúdia nedokázala presne určiť, kedy sa DNA kojotov dostala medzi predkov dnešných čiváv. Predchádzajúce výskumy však naznačujú, že ku kríženiu mohlo dôjsť ešte pred príchodom Krištofa Kolumba do Ameriky.
Nie je známe ani to, či išlo o prirodzené kríženie, alebo doň nejakým spôsobom zasiahli ľudia.
Kojoty sa dokážu prirodzene krížiť aj s inými psovitými šelmami, napríklad s vlkmi. Genetická výmena medzi jednotlivými líniami preto nie je v ich evolučnej histórii úplne nezvyčajná.
Vysvetľuje to povahu čiváv?
Čivavy sú napriek svojim malým rozmerom známe sebavedomým a výrazným temperamentom. Bolo by preto lákavé spájať ich správanie s divokými predkami, nový výskum však nič také nepotvrdil.
Vedci zatiaľ nevedia, ktoré konkrétne vlastnosti mohli čivavy vďaka dávnemu kríženiu zdediť. Ani ich drobný vzrast pravdepodobne nemožno jednoducho pripísať kojotom.
Za veľkosť dnešných čiváv je oveľa pravdepodobnejšie zodpovedný dlhodobý výber zo strany človeka, ktorý pri chove uprednostňoval čoraz menšie psy.
Nový genetický objav tak predovšetkým ukazuje, že história jedného z najmenších psích plemien sveta je podstatne zložitejšia, než by sa podľa jeho dnešného vzhľadu mohlo zdať.
