Afrika sa rozdeľuje rýchlejšie, než vedci predpokladali. V budúcnosti tu vznikne nový oceán
Mapa Afriky nebude vyzerať rovnako navždy. Pod východnou časťou kontinentu prebieha obrovský geologický proces, pri ktorom sa zemská kôra postupne naťahuje a stenčuje. Nový výskum ukázal, že v jednej z kľúčových oblastí už pokročil ďalej, než si vedci mysleli.
Kontinent sa však nerozdelí počas nášho života ani v dohľadnej budúcnosti. Celý proces bude pokračovať ešte niekoľko miliónov rokov. Z geologického hľadiska však ide o pomerne krátke obdobie.
Zemská kôra má miestami iba 13 kilometrov
Vedci sa zamerali na Turkanskú priekopovú zónu, ktorá sa tiahne cez časti Kene a Etiópie. Analýzou seizmických údajov zisťovali, aká hrubá je pod touto oblasťou zemská kôra.
V strede priekopy namerali hrúbku iba približne 13 kilometrov, zatiaľ čo na jej okrajoch presahuje 35 kilometrov.
Ide o významný rozdiel. Keď sa kôra v takejto oblasti stenčí pod približne 15 kilometrov, dostáva sa do pokročilej fázy naťahovania. Čím je tenšia, tým ľahšie môže ďalšie oddeľovanie pokračovať.
Afrika sa pomaly delí na dve časti
Proces je súčasťou rozsiahleho Východoafrického priekopového systému. Africká tektonická platňa sa tu postupne rozdeľuje na väčšiu Núbijskú platňu na západe a menšiu Somálsku platňu na východe.
Ak bude pohyb pokračovať, zemská kôra sa časom stenčí natoľko, že sa začne vytvárať nové oceánske dno. Do vznikajúcej oblasti môže následne preniknúť voda z Indického oceánu.
Výsledkom bude nový oceán, ktorý oddelí časť východnej Afriky od zvyšku kontinentu. Prvé štádiá podobného procesu už geológovia pozorujú v Afarskej depresii neďaleko Červeného mora.
Geológia mohla pomôcť zachovať stopy našich predkov
Nový výskum priniesol aj zaujímavé vysvetlenie, prečo je oblasť Turkany taká bohatá na fosílie dávnych hominínov.
Vedci odhadujú, že súčasná fáza stenčovania kôry sa tam začala približne pred štyrmi miliónmi rokov. V rovnakom období sa v oblasti začali vo väčšom množstve ukladať sedimenty, ktoré vytvorili vhodné podmienky na zachovanie pozostatkov organizmov.
Turkana preto možno nebola pre evolúciu človeka výnimočná iba tým, koľko našich predkov v tejto oblasti žilo. Geologické podmienky mohli jednoducho výrazne zvýšiť šancu, že sa ich pozostatky zachovajú až dodnes.
Výskum publikovaný v časopise Nature Communications tak ukazuje nielen ďalšiu etapu pomalého rozdeľovania Afriky, ale aj možný spôsob, akým pohyby zemskej kôry ovplyvnili naše dnešné poznanie ľudskej minulosti.
