Grónsku hrozia ničivé cunami. Vedci upozornili na nestabilné svahy nad fjordmi
Obyvateľov niektorých pobrežných oblastí Grónska môžu v budúcnosti ohroziť obrovské morské vlny. Ich vznik pritom nemusí súvisieť so zemetrasením, ale so zrútením nestabilných horských svahov priamo do fjordov.
Nový výskum upozornil na dva rozsiahle skalné masívy, ktorých prípadný zosuv by mohol vyvolať ničivé cunami.Vedci svoje zistenia publikovali v odbornom časopise Communications Earth & Environment.
Milióny kubických metrov hornín predstavujú riziko
Výskumníci analyzovali nestabilné svahy v oblasti fjordového systému Uummannaq na západe Grónska.
V Karratskom fjorde identifikovali masív s odhadovaným objemom približne 400 miliónov kubických metrov hornín. Patrí medzi najväčšie aktívne nestabilné svahy, ktoré vedci doteraz zmapovali.
Ďalší nebezpečný svah sa nachádza vo fjorde Kangerluarsuk. Jeho prípadný zosuv by mohol uvoľniť približne 30 miliónov kubických metrov materiálu.
Obyvatelia by mali na reakciu iba niekoľko minút
Práve menší zo skúmaných svahov vyvoláva najväčšie obavy. Jeho nestabilita sa od roku 2015 výrazne zvýšila a podľa vedcov môže dôjsť k zosuvu v priebehu nasledujúcich rokov alebo desaťročí.
V prípade jeho zrútenia by vlny mohli dosiahnuť pri obci Ukkusissat výšku 3 až 7 metrov, pričom by tam dorazili približne za šesť minút.
Zosuv väčšieho masívu v Karratskom fjorde by mohol mať ešte rozsiahlejšie následky. Podľa modelov by vlny mohli dosiahnuť výšku viac než 10 metrov aj vo vzdialenosti presahujúcej 100 kilometrov.
Podobná tragédia sa už v Grónsku odohrala
Nebezpečenstvo zosuvov pripomína udalosť z roku 2017, keď obrovské množstvo hornín spadlo do Karratského fjordu a vyvolalo cunami.
Vlna zasiahla obec Nuugaatsiaq, kde zahynuli štyria ľudia a ďalších deväť utrpelo zranenia. Osada zostala po katastrofe opustená.
Vedci upozorňujú, že otepľovanie Arktídy a postupné rozmŕzanie trvalo zamrznutej pôdy môžu prispievať k nestabilite horských svahov.
Presný čas prípadných budúcich zosuvov však zatiaľ nedokážu určiť. Výskum preto zdôrazňuje potrebu sledovania rizikových oblastí a prípravy na možné katastrofy.
