Byť hore po polnoci môže meniť fungovanie mozgu. Vedci upozorňujú na možné riziká
Rozhodnutie, ktoré sa uprostred noci zdá ako dobrý nápad, môže ráno vyzerať úplne inak. Vedci upozorňujú, že dlhé ponocovanie nemusí prinášať iba únavu. Náš cirkadiánny rytmus môže v nočných hodinách ovplyvňovať aj emócie, sebakontrolu a spôsob, akým vyhodnocujeme riziko.
Túto myšlienku opisuje hypotéza známa ako Mind After Midnight. Podľa nej môže byť človek počas biologickej noci náchylnejší venovať pozornosť negatívnym podnetom a robiť rozhodnutia, ktorým by sa cez deň skôr vyhol.
V noci sa môže meniť spôsob, akým vnímame svet
Ľudské telo funguje podľa približne 24-hodinového cirkadiánneho rytmu. Ten neurčuje iba to, kedy sme ospalí. Ovplyvňuje množstvo procesov v tele vrátane aktivity mozgu, nálady a správania.
Autori hypotézy predpokladajú, že počas noci sa môže pozornosť viac sústreďovať na negatívne podnety, zatiaľ čo systém odmeny a motivácie funguje odlišne než počas dňa. V kombinácii s nedostatkom spánku môže byť zároveň oslabená schopnosť kontrolovať impulzívne správanie.
Jedným z možných vysvetlení je evolúcia. Pre našich predkov bola tma obdobím zvýšeného nebezpečenstva, preto mohlo byť výhodné venovať v noci väčšiu pozornosť potenciálnym hrozbám.
Najrizikovejšie môžu byť hodiny po polnoci
Staršie výskumy ukázali, že niektoré nebezpečné formy správania sa častejšie objavujú práve počas noci. Jedna analýza napríklad zaznamenala približne trojnásobne vyššie riziko samovraždy medzi polnocou a šiestou hodinou ráno v porovnaní s inými časťami dňa.
Výskum zo zariadenia pre kontrolované užívanie drog v Brazílii zase zaznamenal v nočných hodinách 4,7-násobne vyššie riziko predávkovania opioidmi.
Tieto výsledky však samy osebe nedokazujú, že za rozdiely môže výhradne fungovanie mozgu po polnoci. Úlohu môže zohrávať nedostatok spánku, narušený cirkadiánny rytmus, psychický stav človeka aj ďalšie okolnosti.
Vedci stále nemajú všetky odpovede
Hypotéza Mind After Midnight preto zostáva predovšetkým výzvou na ďalší výskum. Vedci zatiaľ nemajú dostatok údajov na presné oddelenie vplyvu samotného nočného času od dôsledkov nedostatku spánku.
Dôležité je to napríklad pri ľuďoch, ktorí pravidelne pracujú v noci – zdravotníkoch, pilotoch či ďalších pracovníkoch na zmeny.
Doterajšie poznatky však naznačujú, že byť celé hodiny hore počas biologickej noci nemusí byť pre mozog rovnaké ako byť hore počas dňa. To, ako presne sa naše rozhodovanie, emócie a sebakontrola po polnoci menia, zostáva predmetom ďalšieho výskumu.
