Zaujímavosti ku káve, ktoré ti rozšíria obzory #2359 – biele mačky môžu mať nezvyčajné oči a Marilyn Monroe vlastnila viac ako 400 kníh

Niektoré všeobecne známe predstavy o ľuďoch či zvieratách môžu zakrývať oveľa zaujímavejšiu realitu. Marilyn Monroe si napríklad mnohí spájajú predovšetkým s Hollywoodom, no mala aj pôsobivú zbierku kníh a čítanie patrilo medzi jej záľuby. Čisto biele mačky zase za svojím vzhľadom ukrývajú zaujímavú genetiku, ktorá môže ovplyvniť aj farbu ich očí. V dnešných zaujímavostiach sa pozrieme tiež na súvislosť medzi perfekcionizmom a vnútorným hnevom, zistíme, prečo je pomenovanie „ranná nevoľnosť“ trochu zavádzajúce, a napokon sa dozvieme, ako odlišne od človeka vidia svet kone.

Fakt č. 1: Hnev

Perfekcionizmus sa na prvý pohľad môže zdať ako pozitívna vlastnosť. Človek chce podať čo najlepší výkon, vyhnúť sa chybám a dosiahnuť výsledok, s ktorým bude úplne spokojný. Problém však môže nastať vtedy, keď sa snaha o dokonalosť zmení na neustálu a príliš tvrdú kritiku samého seba.

Práve vnútorný hnev môže byť jedným z pocitov, ktoré sa za perfekcionistickými sklonmi ukrývajú. Perfekcionista môže mať v hlave opakujúci sa vnútorný monológ, v ktorom si vyčíta chyby, kritizuje svoje rozhodnutia alebo má pocit, že jeho výkon nikdy nie je dostatočne dobrý. Takéto myšlienky môžu byť oveľa tvrdšie, než si človek bežne uvedomuje.

Hnev pritom nemusí smerovať iba na seba. Môže súvisieť aj so silnou potrebou mať pravdu alebo s predstavou, že veci by sa mali odohrávať presne podľa našich očakávaní. Myšlienky typu „ja mám pravdu“ alebo „chcem, aby to bolo po mojom“ môžu človeka uzamknúť do jediného spôsobu uvažovania a následne vytvárať napätie vo vzťahoch s ostatnými.

Užitočné preto môže byť všimnúť si, ako so sebou človek vnútorne komunikuje. Ak sa opakovane objavuje potreba dokázať vlastnú pravdu alebo nespokojnosť vždy, keď niečo nezodpovedá jeho predstavám, môže si položiť otázku, čo mu takýto spôsob premýšľania v skutočnosti prináša.

Namiesto automatického presvedčenia o vlastnej pravde môže skúsiť premýšľať nad tým, či je jeho pohľad skutočne jediný možný, či potreba mať pravdu prospieva jemu aj ľuďom okolo neho a aké dôsledky má snaha presadiť za každú cenu vlastnú predstavu. Podľa uvedeného textu môže práve skúmanie takýchto presvedčení pomôcť rozpletať vnútorné problémy, ktoré stoja v ceste spokojnosti.

Fakt č. 2: Biele mačky

Mačky môžu mať obrovské množstvo farieb a vzorov. Poznáme pruhované, korytnačinové, trojfarebné či dvojfarebné mačky, ale aj jedince s jednofarebnou srsťou. Práve medzi nimi patrí čisto biela srsť k najmenej bežným variantom.

Za snehobielym vzhľadom môže stáť takzvaný dominantný gén W, ktorý sa označuje aj ako maskovací gén. Jeho pôsobenie dokáže prekryť ostatné gény zodpovedné za farbu a vzor srsti. Mačka teda môže geneticky niesť informácie pre inú farbu či kresbu, no dominantný gén ich navonok „zamaskuje“ a výsledkom je úplne biela srsť.

Zaujímavosťou bielych mačiek je aj ich farba očí, ktorá súvisí s množstvom melanínu. Melanín je pigment prítomný na rôznych miestach tela a vytvárajú ho bunky nazývané melanocyty. Ak je melanocytov v očiach málo alebo úplne chýbajú, oči môžu byť veľmi svetlé, často modré.

Nie všetky biele mačky však majú modré oči. Čisto biele jedince môžu mať tiež zelené, žlté alebo oranžové oči. Objaviť sa môže dokonca kombinácia rôznych farieb, pri ktorej má každé oko odlišný odtieň.

Biela mačka preto nemusí byť zaujímavá iba svojou nezvyčajne svetlou srsťou. Genetické mechanizmy stojace za jej vzhľadom môžu vytvoriť aj výraznú kombináciu bielej srsti a rôzne sfarbených očí.

Fakt č. 3: Marilyn Monroe 

Marilyn Monroe sa stala jedným z najznámejších symbolov hollywoodskej krásy, no obraz vytvorený okolo jej filmovej kariéry často zatienil jej ďalšie záujmy. Jedným z nich bola literatúra. Podľa uvedeného textu bola Monroe vášnivou čitateľkou a v čase svojej smrti vlastnila viac ako 400 kníh.

Jej knižnica pritom nebola iba náhodnou zbierkou populárnych titulov. Nachádzalo sa v nej viac ako štyristo zväzkov vrátane niekoľkých prvých vydaní. Čítanie tak bolo výraznou súčasťou jej súkromného života.

Zaujímavý bol aj jej vzťah k fotografiám, na ktorých bola zachytená s knihou. Počas života vznikli tisíce fotografií Marilyn Monroe, no podľa uvedených informácií mala mimoriadne rada práve tie, na ktorých čítala.

Jedna príhoda sa spája s knihou Letters to a Young Poet od R. M. Rilkeho. Keď ju režisér pristihol pri jej čítaní, zaujímalo ho, ako sa k tejto knihe dostala. Monroe mu vysvetlila, že počas večerov, keď nemala čo robiť, chodievala do kníhkupectva Pickwick na Hollywood Boulevard.

Jej spôsob vyberania kníh bol pritom veľmi spontánny. Otvárala ich na náhodných miestach a ak ju zaujala konkrétna strana alebo odsek, knihu si kúpila. Aj Rilkeho dielo sa tak do jej knižnice dostalo práve týmto spôsobom.

Za obrazom jednej z najslávnejších hollywoodskych hviezd sa teda skrývala žena, ktorá mala k literatúre oveľa bližšie, než by mohol naznačovať stereotypný obraz, ktorý sa okolo nej počas kariéry vytvoril.

Fakt č. 4: Ranná nevoľnosť

Samotné pomenovanie ranná nevoľnosť môže pôsobiť pomerne jednoznačne. V skutočnosti však nevoľnosť a vracanie spojené s tehotenstvom nie sú obmedzené iba na prvé hodiny dňa. U niektorých žien môžu ťažkosti pretrvávať aj počas celého dňa.

S rannou nevoľnosťou sa stretne približne 70 % tehotných žien. Zvyčajne sa začína počas prvého mesiaca tehotenstva a najčastejšie pretrváva počas prvého trimestra. U niektorých však môže pokračovať aj podstatne dlhšie a výnimočne sprevádzať celé tehotenstvo.

Presná príčina týchto ťažkostí stále nie je úplne objasnená. Novší výskum podľa uvedeného textu upriamil pozornosť na hormón nazývaný GDF15. Jedna z myšlienok hovorí, že tento mechanizmus sa mohol vyvinúť ako spôsob, ktorým telo vyvoláva odpor k určitým potravinám napríklad v reakcii na potenciálne nebezpečné látky.

Bežná tehotenská nevoľnosť má byť napriek nepríjemným pocitom pomerne mierna. Existujú však prípady, keď sú vracanie a nevoľnosť oveľa závažnejšie. Tento stav sa označuje ako hyperemesis gravidarum.

S hyperemesis gravidarum mala podľa uvedeného textu skúsenosť aj Kate Middleton, princezná z Walesu, a to počas všetkých troch svojich tehotenstiev. Ide teda o niečo odlišné od bežnej miernej nevoľnosti, ktorú počas prvých mesiacov tehotenstva zažíva veľká časť žien.

Pomenovanie „ranná nevoľnosť“ je preto trochu nepresné. Ráno môže byť obdobím, keď sú ťažkosti výrazné, no rozhodne neplatí, že po zvyšok dňa automaticky zmiznú.

Fakt č. 5: Kone 

Kone majú veľmi výrazné oči, ktoré nie sú pozoruhodné iba svojou veľkosťou. Podľa uvedeného textu majú najväčšie oči spomedzi suchozemských cicavcov a môžu byť až deväťkrát väčšie ako ľudské oči.

Napriek rozšírenej predstave kone nie sú úplne farboslepé. Farby vidia, hoci ich nevnímajú rovnakým spôsobom ako ľudia. Podľa uvedených informácií majú napríklad problém s rozlišovaním odtieňov fialovej.

Veľkou výhodou umiestnenia ich očí je mimoriadne široké zorné pole. Kôň dokáže sledovať prakticky celé svoje okolie, no napriek tomu má niekoľko slepých miest. Nachádzajú sa priamo pred jeho tvárou, pod hlavou a bezprostredne za telom.

Práve posledné z nich je dôležité aj pri kontakte človeka s koňom. Ak sa ku koňovi niekto nečakane priblíži priamo zozadu, zviera ho nemusí vidieť. Náhle prekvapenie môže viesť k obrannej reakcii a kôň môže kopnúť. Preto je dôležité nepribližovať sa k nemu bez upozornenia priamo zozadu.

Veľmi zaujímavý je aj spôsob, akým kone využívajú svoje oči. Väčšinu času používajú monokulárne videnie, čo znamená, že každé oko môže vnímať iný obraz. Kôň tak môže súčasne sledovať dve rozdielne časti svojho okolia.

Dokáže však používať aj binokulárne videnie, pri ktorom obe oči spolupracujú na vytvorení jedného obrazu – podobne ako u človeka. Podľa uvedeného textu ho kôň využíva vtedy, keď sa pozerá smerom dopredu pozdĺž svojho nosa. Jeho zrak je tak prispôsobený nielen sledovaniu veľkej časti okolia, ale podľa potreby dokáže pracovať aj s oboma očami súčasne.

Ak chcete vedieť viac, prečítajte si predošlú časť!

Zdroj1 Zdroj2 Zdroj3 Zdroj4 Zdroj5