Zaujímavosti ku káve, ktoré ti rozšíria obzory #2360 – zlato je vzácnejšie ako diamanty a zlaté retrievery boli v Turecku symbolom spoločenského postavenia

Niektoré cennosti sú vzácnejšie, než by naznačovala ich cena, a aj obľúbené plemeno psa sa môže nečakane stať módnym symbolom. Zlato je napríklad vzácnejšie ako diamanty a medzi kovmi vyniká aj svojou prirodzenou farbou. Zlaté retrievery sa zase v Turecku istý čas spájali so spoločenským postavením, čo malo pre mnohé z týchto psov smutné následky. V dnešných zaujímavostiach sa pozrieme aj na nezvyčajný spôsob posielania tajných správ v starovekom Grécku, zistíme, prečo môžu mať fúzy inú farbu ako vlasy, a napokon sa dozvieme niekoľko zaujímavostí o rozšírení španielčiny vo svete.

Fakt č. 1: Tetovanie

Ľudia počas vojen využívali množstvo dômyselných spôsobov, ako dostať dôležité informácie cez nepriateľské územie bez toho, aby bola správa odhalená. Jedným z tých najnezvyčajnejších bolo tetovanie tajného odkazu priamo na ľudskú hlavu.

O takomto prípade písal už grécky historik Herodotos v 5. storočí pred naším letopočtom. Príbeh sa spája s Histiaiom z Milétu, ktorý potreboval poslať tajnú správu svojmu zaťovi Aristagorovi. Keďže bol v tom čase zadržiavaný proti svojej vôli, musel nájsť spôsob, ako dostať odkaz k adresátovi bez toho, aby ho niekto cestou objavil.

Histiaios preto nechal oholiť hlavu svojho otroka a správu mu vytetoval priamo na pokožku. Posol však nemohol vyraziť okamžite. Bolo potrebné počkať, kým mu vlasy opäť dostatočne narastú a tetovanie úplne zakryjú.

Až potom bol otrok vyslaný za Aristagorom. Ten po jeho príchode vedel, čo má urobiť – opäť mu oholil hlavu a ukrytú správu si mohol prečítať. Vlasy tak v tomto prípade poslúžili ako prirodzená ochrana tajného odkazu.

V porovnaní s klasickým listom bolo takéto posolstvo podstatne náročnejšie odhaliť. Ak nikto netušil, že má posol pod vlasmi vytetovaný text, nemal ani dôvod hľadať správu práve na jeho hlave.

Fakt č. 2: Zlato

Diamanty sú symbolom luxusu a často sa predávajú za veľmi vysoké ceny, no z hľadiska výskytu je zlato ešte vzácnejšie. Diamanty vznikajú z uhlíka vystaveného obrovskému tlaku, pričom samotný uhlík patrí medzi veľmi rozšírené prvky na Zemi. So zlatom je situácia odlišná.

O jeho vzácnosti dobre vypovedá množstvo, ktoré ľudstvo počas svojej histórie získalo. Všetko zlato, ktoré bolo doteraz vyťažené, by sa zmestilo do kocky s hranou približne 20 metrov. Napriek stáročiam ťažby by teda všetky zásoby vyťaženého zlata vytvorili objekt, ktorého rozmery by boli prekvapivo malé.

Nájsť veľký kus zlata priamo v prírode je navyše mimoriadne neobvyklé. Nález zlatého nugetu s hmotnosťou jednej unce, teda približne 28 gramov, je vzácnejší ako nález päťkarátového diamantu.

Zlato je výnimočné aj svojím vzhľadom. Väčšina kovov má prirodzene striebornú alebo sivú farbu, no zlato je jediným kovom, ktorý je prirodzene žltý. Meď sa mu približuje svojím červenkastým odtieňom, zatiaľ čo iné kovy môžu získať žltkastú farbu až v dôsledku reakcie so vzduchom alebo chemickými látkami.

Čisté zlato má vo svojom typickom lesku dokonca jemný nádych červenej. Práve jeho nezameniteľná farba spolu so vzácnosťou pomohla zlatu získať výnimočné miesto pri výrobe šperkov, umeleckých predmetov aj platidiel.

Fakt č. 3: Zlaté retrievery 

Zlatý retriever patrí medzi plemená, ktoré ľahko upútajú pozornosť. Jeho hodvábna zlatistá srsť a elegantný vzhľad môžu pôsobiť luxusne a práve tieto vlastnosti prispeli k tomu, že sa v Istanbule istý čas stal symbolom spoločenského postavenia.

Vlastniť zlatého retrievera bolo módne a pes mohol pôsobiť ako znak prestíže. Problém však nastal vo chvíli, keď prvotné nadšenie niektorých majiteľov opadlo. Pes totiž nie je módnym doplnkom, ale živým zvieraťom, ktoré potrebuje dlhodobú starostlivosť, pozornosť a domov.

Keď popularita tohto trendu postupne ustupovala, mnohé zlaté retrievery skončili opustené. Z pôvodne žiadaných psov sa tak stali zvieratá, ktorým bolo potrebné nájsť nové rodiny.

Situácia sa dostala až do bodu, keď turecké útulky začali spolupracovať s útulkami a neziskovými organizáciami v Spojených štátoch. Cieľom bolo premiestniť opustené zlaté retrievery z Turecka a nájsť im nové trvalé domovy.

Príbeh zlatých retrieverov v Turecku tak ukazuje aj odvrátenú stránku trendov spojených s konkrétnymi plemenami. Zviera, ktoré sa na určitý čas stane symbolom luxusu či prestíže, môže po odznení módy skončiť bez majiteľa, ktorý by bol pripravený starať sa oň počas celého jeho života.

Fakt č. 4: Fúzy 

Nie je nič nezvyčajné na tom, keď má človek na tvári chĺpky iného odtieňa ako vlasy na hlave. Vo fúzoch či brade sa môžu objaviť napríklad tmavšie miesta alebo jednotlivé červené chĺpky, aj keď zvyšok vlasov takúto farbu nemá.

Dôvodom je rozdielna úroveň pigmentácie v jednotlivých vlasových folikuloch. Každý folikul môže obsahovať odlišné množstvo pigmentu, a preto nemusí byť farba ochlpenia na všetkých častiach tela úplne jednotná.

Vzhľad vlasov a fúzov však môžu ovplyvňovať aj ďalšie okolnosti. Stres sa môže spájať so šedivením, nedostatok vitamínov môže spôsobiť, že vlasy pôsobia mdlejšie, a slnečné žiarenie ich môže zosvetľovať a oslabovať. Aj pôvodne rovnaké odtiene sa preto môžu časom začať líšiť.

Zaujímavá je aj rýchlosť rastu fúzov. Ochlpenie na tvári narastie v priemere približne o 0,4 milimetra denne. Za jediný mesiac tak môže vzniknúť pomerne výrazný porast.

Rýchlosť a hustota rastu však nie sú u každého rovnaké a významnú úlohu zohráva aj pôvod a genetika. Niektorí muži preto potrebujú holenie častejšie než iní.

Fakt č. 5: Španielčina 

Španielčina zďaleka nie je jazykom používaným iba v Španielsku a Latinskej Amerike. Jej globálne rozšírenie je podstatne väčšie a milióny ľudí ňou hovoria ako svojím materinským jazykom v desiatkach krajín. Je to zároveň aj druhý najrozšírenejší materinský jazyk na svete.

Zaujímavý pohľad ponúka aj geografické rozšírenie španielčiny. Najmenej tri milióny rodených hovoriacich po španielsky žili v každej zo 44 krajín, vďaka čomu patrila španielčina medzi jazyky rozšírené v mimoriadne veľkom počte štátov.

Španielsky hovoriace komunity tak možno nájsť v mnohých častiach sveta. Antarktída a Austrália boli jedinými kontinentmi bez veľkej španielsky hovoriacej populácie. Španielčina sa tak radí nielen medzi jazyky s obrovským počtom rodených hovoriacich, ale aj medzi geograficky veľmi rozšírené svetové jazyky.

Ak chcete vedieť viac, prečítajte si predošlú časť!

Zdroj1 Zdroj2 Zdroj3 Zdroj4 Zdroj5