Vedci zachytili rádiové signály priamo z cudzej planéty. Ide o historicky prvé pozorovanie
Astronómom sa podarilo pozorovanie, ktoré môže otvoriť nový spôsob skúmania vzdialených svetov. Rádiové žiarenie po prvýkrát jednoznačne spojili priamo s planétou mimo Slnečnej sústavy, a nie s hviezdou, okolo ktorej obieha. Signál pochádza z plynného obra Beta Pictoris b a vedcom prezradil viac aj o jeho mimoriadne silnom magnetickom poli.
Signál prichádza z planéty vzdialenej desiatky svetelných rokov
Beta Pictoris b je obrovská exoplanéta nachádzajúca sa približne 63 svetelných rokov od Zeme. Astronómovia ju poznajú od roku 2008 a jej hmotnosť sa odhaduje približne na desaťnásobok hmotnosti Jupitera.
Vedci systém pozorovali pomocou rádioteleskopu MeerKAT v Južnej Afrike počas štyroch pozorovaní v rokoch 2025 a 2026. Zaznamenali krátke opakujúce sa rádiové impulzy, ktorých vlastnosti naznačovali, že vznikajú pri polárnych žiarach.
Kľúčové však bolo zistiť, odkiaľ presne pochádzajú. V minulosti už astronómovia zachytili rádiové žiarenie zo systémov s exoplanétami, nedokázali však spoľahlivo rozlíšiť, či ho vytvára samotná planéta alebo jej hviezda.
Tentoraz na presné určenie polohy využili vzdialené kvazary ako referenčné body. Výsledky ukázali, že zdrojom signálu je práve Beta Pictoris b.
Nejde o správu od mimozemskej civilizácie
Hoci predstava rádiového signálu prichádzajúceho z cudzej planéty môže znieť záhadne, vedci jeho pôvod nevysvetľujú mimozemským životom. Žiarenie podľa nich vzniká prirodzeným procesom spojeným s polárnou žiarou a magnetickým poľom planéty.
Podobné javy poznáme aj zo Slnečnej sústavy. Na Zemi interakcia nabitých častíc s magnetickým poľom a atmosférou vytvára polárnu žiaru, pričom intenzívne rádiové emisie vznikajú napríklad aj pri Jupiteri.
Planéta má extrémne silné magnetické pole
Rádiové vlny umožnili astronómom získať aj informácie, ktoré sa pri vzdialených planétach zisťujú veľmi ťažko. Podľa výpočtov má Beta Pictoris b magnetické pole tisíckrát silnejšie než Zem. V oblasti, kde rádiové žiarenie vzniká, dosahuje jeho intenzita najmenej približne 1 250 gaussov.
Ide tak o prvé priame meranie sily magnetického poľa exoplanéty. K jeho intenzite môže prispievať aj veľmi rýchla rotácia planéty – jednu otočku okolo vlastnej osi zvládne približne za osem až deväť hodín.
Podobné signály môžu ukrývať aj ďalšie planéty
Objav ukazuje, že rádiové pozorovania môžu astronómom v budúcnosti pomôcť skúmať magnetické polia vzdialených svetov a lepšie pochopiť procesy prebiehajúce v ich vnútri.
Vedci už identifikovali ďalších sedem veľkých exoplanét v piatich blízkych hviezdnych systémoch, pri ktorých by sa podobné signály mohli podariť zachytiť. Pomôcť by mala nová generácia citlivejších rádiových observatórií.
Výsledky výskumu sú zatiaľ zverejnené ako preprint na platforme arXiv a v čase ich zverejnenia ešte neprešli recenzným konaním.
