Zaujímavosti ku káve, ktoré ti rozšíria obzory #2366 – pyramída, ktorá ukrýva neprístupné priestory a čierne mačky boli v Egypte symbolom šťastia
Prečo máme potrebu sťažovať sa, aj keď ľudí, ktorí to robia neustále, často nevnímame práve pozitívne? Dnešné zaujímavosti nás zavedú aj do útrob Veľkej pyramídy v Gíze a do starovekého Egypta, kde mali mačky mimoriadne postavenie. Pozrieme sa tiež na to, koľko chuťových pohárikov môže mať ľudský jazyk a čo hovoria prieskumy o našom klamaní.
Fakt č. 1: Sťažovanie
Sťažovanie sa má väčšinou zlú povesť. Málokto chce byť označený za človeka, ktorý sa neustále na niečo sťažuje, napriek tomu je takéto správanie medzi ľuďmi veľmi bežné. Dôvodom môže byť aj to, že sťažovanie je formou komunikácie, ktorá nemusí mať iba negatívne dôsledky.
Keď sa niekomu posťažujeme na nepríjemnú skúsenosť a druhý človek nám dá najavo, že zažil niečo podobné, môžeme pocítiť úľavu aj určité spojenie. Ventilovanie frustrácie môže priniesť pocit, že nás niekto vypočul a naše pocity či skúsenosti uznal. Niekedy navyše pomôže už samotné vyslovenie problému – keď svoju sťažnosť počujeme nahlas, môžeme si uvedomiť, že situácia možno nie je až taká vážna, ako sa nám spočiatku zdala.
Sťažovanie však môže mať aj opačný efekt. Ak je neustále zamerané na chyby iných ľudí, môže posilňovať vlastné ego. Človek sa napríklad porovnáva s niekým, koho rozhodnutia kritizuje, a tým môže nadobúdať pocit vlastnej nadradenosti či väčšej kompetentnosti.
Problém nastáva najmä vtedy, keď sa zo sťažovania stane dlhodobý spôsob komunikácie. Namiesto spájania ľudí ich potom môže od seba vzďaľovať. Dôležitá preto nemusí byť snaha nikdy sa nesťažovať, ale skôr rovnováha – uvedomiť si, prečo sa práve sťažujeme a čo tým chceme dosiahnuť.
Fakt č. 2: Chufuova pyramída
Chufuova pyramída fascinuje ľudí tisíce rokov a ani moderné technológie ešte neodhalili všetko, čo sa nachádza v jej vnútri. Výskum využívajúci metódy ako termálne zobrazovanie či miónová rádiografia odhalil skryté priestory, ktoré zostávajú pre svoju neprístupnosť nepreskúmané.
Práve takéto objavy vyvolávajú množstvo otázok o tom, čo sa v jednotlivých častiach monumentálnej stavby nachádza a akú funkciu mohli mať. Zároveň ukazujú, že aj jedna z najznámejších historických stavieb sveta môže stále skrývať nepoznané časti.
Pozoruhodné sú aj podmienky v interiéri pyramídy. Masívne kamenné bloky a samotná konštrukcia pomáhajú tlmiť výrazné výkyvy vonkajších teplôt, vďaka čomu zostáva prostredie vo vnútri pomerne stabilné.
Samotná pyramída je navyše iba časťou omnoho rozsiahlejšieho celku. Pyramídový komplex v Gíze zahŕňa aj menšie pyramídy, chrámy, rozsiahle cesty a pozostatky sídel spojených s ľuďmi, ktorí na komplexe pracovali. Jeho veľkosť tak vypovedá nielen o staviteľských schopnostiach starovekých Egypťanov, ale aj o obrovskom množstve plánovania a práce potrebnej na jeho vznik.
Fakt č. 3: Čierne mačky
Čierne mačky dnes v niektorých kultúrach sprevádzajú povery o nešťastí, no v minulosti mohli mať úplne opačnú symboliku. V starovekom Egypte mali mačky výnimočné postavenie a spájali sa okrem iného s bohyňou Bast.
Bast bola významnou egyptskou bohyňou, ktorá bola zobrazovaná v mačacej podobe alebo ako žena s hlavou mačky. Mačky sa preto tešili veľkej úcte a ľudia si ich spájali s ochranou a šťastím. Čierna mačka tak rozhodne nemusela predstavovať zlé znamenie, ako ju neskôr vykresľovali niektoré európske povery.
Viera v čierne mačky ako nositeľky šťastia sa objavovala aj oveľa neskôr. Anglický kráľ Karol I. mal čiernu mačku, o ktorej veril, že mu prináša šťastie, a údajne ju dokonca nechával strážiť.
S týmto príbehom sa spája aj pozoruhodná zhoda okolností. Kráľova mačka zomrela a Karol I. bol krátko nato, v roku 1649, popravený. Príbeh následne ešte viac podporoval legendu o jeho presvedčení, že čierna mačka bola nositeľkou jeho šťastia.
Fakt č. 4: Jazyk
Ľudský jazyk je oveľa komplikovanejší zmyslový orgán, než sa môže zdať. Človek môže mať približne 2 000 až viac ako 10 000 chuťových pohárikov, pričom každý z nich obsahuje desiatky receptorových buniek.
Tieto bunky navyše nevydržia celý život. Pravidelne sa obnovujú, približne v intervale jedného až dvoch týždňov.Aby sme vôbec mohli chuť potraviny vnímať, dôležitú úlohu zohrávajú aj sliny. Tie pomáhajú rozpustiť látky z jedla, aby ich následne mohli zachytiť chuťové receptory.
Vďaka nim rozlišujeme základné chute, ako sú sladká, kyslá, horká, slaná a umami. Chuťové receptory pritom nemáme iba na jazyku, ale nachádzajú sa aj v ďalších častiach ústnej dutiny.
Jazyk je zároveň mimoriadne citlivý na dotyk. Jeho citlivosť nám pomáha zachytiť aj malé predmety, ktoré sa do jedla dostali nechcene, napríklad kosť či vlas. Po prehltnutí zase jazykom dokážeme veľmi presne vyhľadávať zvyšky jedla medzi zubami a v ďalších častiach úst.
Fakt č. 5: Klamanie
Klamstvo nemusí vždy znamenať veľkú a závažnú lož. Veľká časť neprávd, ktoré ľudia vyslovia, môže mať podobu drobných a pomerne bezvýznamných klamstiev.
V jednom z prieskumov 75 % účastníkov priznalo, že klamú nula- až dvakrát denne. Z klamstiev zaznamenaných počas komunikácie pritom mala byť iba približne desatina závažná, zatiaľ čo väčšina predstavovala drobné nepravdy.
Schopnosť klamať sa pritom objavuje už pomerne skoro v detstve. Prvé jednoduché klamstvá sa môžu objaviť približne vo veku dvoch až troch rokov, keď sa rozvíjajú kognitívne a komunikačné schopnosti dieťaťa.
Zaujímavé je aj správanie pri zoznamovaní. Pri prvom stretnutí s novým človekom môžu ľudia počas krátkeho rozhovoru povedať niekoľko nepravdivých či prikrášlených tvrdení. Dôvody môžu byť rôzne – od snahy vytvoriť lepší prvý dojem až po zjednodušovanie či prikrášľovanie skutočnosti.
Ak chcete vedieť viac, prečítajte si predošlú časť!
Zdroj1 Zdroj2 Zdroj3 Zdroj4 Zdroj5
