Zaujímavosti ku káve, ktoré ti rozšíria obzory #2367 – poker bol kedysi zakázaný a Bing Crosby mohol byť Columbom
Vedeli ste, koľko času dokáže domácnosť za rok stráviť obyčajným opekaním chleba? Alebo že poker nebol vždy spoločensky prijateľnou hrou a jeho hranie mohlo viesť dokonca k zatknutiu? Dnešná pätica zaujímavostí nás zavedie aj do televíznej histórie, kde zistíme, prečo sa Bing Crosby vzdal možnosti zahrať si Columba. Na záver sa pozrieme na sójovú omáčku a tisícročnú históriu pestovania ryže.
Fakt č. 1: Toastovač
Toast je pre mnohých ľudí úplne bežnou súčasťou raňajok, no keď sa všetky minúty strávené pri hriankovači spočítajú, výsledok môže byť prekvapivý. Priemerná americká domácnosť má prípravou toastov stráviť približne 35 hodín ročne a odhaduje sa, že toast každý deň konzumuje približne 75 miliónov ľudí v amerických domácnostiach.
História hriankovača pritom siaha až do konca 19. storočia. Prvý hriankovač vznikol v roku 1893, no na elektrickú verziu si ľudia ešte museli počkať. Dôležitý posun nastal v roku 1905, keď vynálezca Albert Marsh vytvoril nichrómový drôt, ktorý umožnil ďalší rozvoj elektrických hriankovačov.
Ich popularite neskôr pomohol aj ďalší dnes úplne samozrejmý vynález – krájaný chlieb. Keď sa v 30. rokoch 20. storočia začal predávať už nakrájaný chlieb, príprava toastov sa ešte viac zjednodušila a hriankovač si postupne upevnil svoje miesto v amerických domácnostiach.
Fakt č. 2: Poker
Poker dnes patrí medzi najznámejšie kartové hry na svete, no v minulosti nemal vždy práve najlepšiu povesť. Napriek jeho rastúcej popularite ho v 19. storočí niektoré americké štáty zakazovali a ľudia pristihnutí pri hraní na verejnosti mohli byť dokonca zatknutí.
Jedným z problémov bola samotná povaha hry. Keďže poker zahŕňa blafovanie a zavádzanie súperov, získal si povesť „hry podvodníkov“. V niektorých štátoch preto jeho hranie zakázali aj v salónoch. Začiatkom 20. storočia nasledovali v USA ďalšie obmedzenia hazardných hier.
Práve schopnosti potrebné pri pokri však neskôr začali zaujímať aj odborníkov. Hráč musí vyhodnocovať riziko, rozhodovať sa s neúplnými informáciami, sledovať správanie súperov a zároveň vedieť blafovať. Poker sa preto stal predmetom skúmania napríklad v súvislosti s rozhodovaním, vyjednávaním či vojenskou taktikou.
Zaujímavé prepojenie s armádou sa objavilo aj počas druhej svetovej vojny. Americkí spravodajskí agenti údajne organizovali fingované pokerové večery, počas ktorých mohli sledovať, ako jednotliví ľudia riskujú a ako dobre dokážu blafovať. Najschopnejší z nich následne mohli zaujať pozornosť náborárov.
Fakt č. 3: Bing Crosby
Keď sa povie poručík Columbo, väčšina divákov si okamžite predstaví Petera Falka v pokrčenom baloniaku. Legendárneho televízneho detektíva však mohol stvárniť úplne iný muž – spevák a herec Bing Crosby.
Postava Columba sa na obrazovke objavila už v roku 1960 v programe The Chevy Mystery Show, kde ju stvárnil Bert Freed. Neskôr si detektíva zahral aj Thomas Mitchell. Keď sa v roku 1968 pripravoval televízny film, producenti začali hľadať herca, ktorý by sa úlohy ujal, a medzi ich kandidátmi boli Bing Crosby a Lee J. Cobb.
Cobb sa však pre svoj pracovný program nemohol natáčania zúčastniť. Crosby mal úplne iný dôvod. V tom období sa už považoval viac-menej za človeka na dôchodku a obával sa, že natáčanie by mu zobralo príliš veľa času, ktorý chcel venovať golfu.
Úloha napokon pripadla Peterovi Falkovi a stala sa jednou z najznámejších postáv jeho kariéry. Je teda zaujímavé predstaviť si, ako odlišne mohol legendárny detektív pôsobiť, keby Crosby predsa len na ponuku prikývol.
Fakt č. 4: Sójová omáčka
Sójová omáčka je dnes neoddeliteľnou súčasťou mnohých ázijských kuchýň a obľúbeným dochucovadlom po celom svete. Jej história je však úzko prepojená aj s budhistickými mníchmi a vegetariánskym spôsobom stravovania.
Jedným zo základných budhistických princípov bolo nezabíjať živé bytosti, a preto sa mnohí nasledovníci budhizmu vyhýbali konzumácii mäsa. Tradičné fermentované omáčky vyrábané z mäsa preto neboli vhodným dochucovadlom pre ich jedlá. Potrebovali rastlinnú alternatívu, ktorá by aj jednoduchým pokrmom dodala výraznejšiu chuť.
Výroba sójovej omáčky sa preto stala aj súčasťou života niektorých budhistických kláštorov. Keď mnísi cestovali a šírili svoje náboženské učenie, spolu s ním sa šírili aj ich stravovacie zvyklosti a spôsoby využívania sóje.
Sójová omáčka tak nebola iba obyčajným dochucovadlom. Predstavovala praktické riešenie pre bezmäsitú kuchyňu a tradícia jej výroby sa postupne odovzdávala ďalším generáciám.
Fakt č. 5: Ryža
Ryža dnes patrí medzi základné potraviny pre obrovskú časť svetovej populácie a jej príbeh sa začal písať pred tisíckami rokov. Archeologické nálezy z Číny priniesli dôkazy o veľmi dávnom využívaní a pestovaní ryže v oblasti rieky Jang-c’-ťiang.
Prvé ázijské odrody ryže sa postupne rozšírili aj do ďalších oblastí. Z Číny sa dostávali napríklad do Tibetu, Kórey, Japonska a na Taiwan a počas nasledujúcich stáročí pokračovali v ceste do ďalších častí sveta.
Ryža sa neskôr prostredníctvom obchodu a migrácie dostala aj na ďalšie kontinenty vrátane Ameriky. Zaujímavosťou však je, že nie všetka domestikovaná ryža pochádza z Ázie.
Africká ryža Oryza glaberrima bola domestikovaná nezávisle od ázijskej ryže z miestneho divokého druhu približne pred 3 000 rokmi. História tejto potraviny teda nemá iba jeden geografický pôvod a ukazuje, akú dôležitú úlohu zohrávala ryža v rôznych častiach sveta.
Ak chcete vedieť viac, prečítajte si predošlú časť!
Zdroj1 Zdroj2 Zdroj3 Zdroj4 Zdroj5
