Zaujímavosti ku káve, ktoré ti rozšíria obzory #2382 – Socha slobody má prekvapivé spojenie s Egyptom a delfíny počujú zvuky, ktoré ľudia nezachytia
Vedeli ste, že morským hviezdiciam chýba mozog aj krv a niektoré z nich môžu mať až 40 ramien? Alebo že slávna Socha slobody v New Yorku má zaujímavé spojenie s pôvodným návrhom monumentu pre Egypt? V dnešných zaujímavostiach sa pozrieme aj na výnimočný sluch delfínov, zelené zákutia poľskej Varšavy a tradičný švajčiarsky syr, ktorého jedno koleso môže vážiť viac ako 100 kilogramov.
Fakt č. 1: Morské hviezdice
Morské hviezdice patria medzi najzaujímavejšie živočíchy oceánov. Hoci ich väčšina ľudí pozná podľa charakteristického tvaru s piatimi ramenami, v skutočnosti sú oveľa rozmanitejšie. Na svete existuje približne 2 000 druhov morských hviezdic, ktoré obývajú teplé aj studené morské vody.
Jednou z ich najprekvapivejších vlastností je, že nemajú mozog ani krv. Namiesto klasického krvného obehu využívajú systém, v ktorom zohráva dôležitú úlohu morská voda. Tú filtrujú a prostredníctvom svojho vodného cievneho systému zabezpečujú fungovanie viacerých telesných procesov. Ich nervová sústava pritom funguje aj bez centrálneho mozgu, aký poznáme u mnohých iných živočíchov.
Zaujímavá je aj ich dĺžka života. Niektoré morské hviezdice sa môžu dožiť približne 35 rokov, pričom väčšie druhy spravidla žijú dlhšie než ich menší príbuzní. Dĺžka života však závisí od konkrétneho druhu a podmienok prostredia.
Nie všetky morské hviezdice majú päť ramien. Hoci je tento počet najznámejší, existujú aj druhy s oveľa väčším množstvom ramien. Niektoré ich môžu mať dokonca až 40.
Morské hviezdice sa nachádzajú v rôznych častiach sveta vrátane Indického a Tichého oceánu. Ich schopnosť žiť v rozličných teplotných podmienkach a nezvyčajná stavba tela z nich robia jedny z najpozoruhodnejších morských bezstavovcov.
Fakt č. 2: Socha slobody
Socha slobody patrí medzi najznámejšie symboly Spojených štátov amerických. Monumentálna postava ženy s pochodňou sa tradične spája s rímskou bohyňou slobody Libertas. Jej história však siaha aj k návrhu obrovskej sochy, ktorá mala pôvodne stáť v Egypte.
Francúzsky sochár Frédéric Auguste Bartholdi, autor Sochy slobody, sa už v mladosti zaujímal o monumentálne sochárstvo. Veľký dojem naňho urobili najmä obrovské sochy, ktoré strážili staroveké núbijské hrobky. Práve tieto diela v ňom prebudili celoživotnú fascináciu veľkolepými verejnými monumentmi.
Keď sa pripravoval projekt Suezského prieplavu, Bartholdi navrhol vytvorenie obrovskej sochy ženy zahalenej do rúcha. Monument mal stáť v Port Saide na severnom konci prieplavu a symbolizovať Egypt.
Pôvodný návrh niesol názov Egypt nesúci svetlo Ázii. Postava mala predstavovať ženu, ktorá prináša svetlo a stáva sa výrazným symbolom krajiny.
Projekt sa však napokon neuskutočnil. Hlavným dôvodom boli vysoké náklady, ktoré by si výstavba takéhoto monumentu vyžadovala. Bartholdiho myšlienka napriek tomu nezanikla.
Motív monumentálnej ženskej postavy so svetlom sa neskôr premietol do návrhu Sochy slobody, ktorá dostala názov Sloboda osvecujúca svet. Pôvodný egyptský projekt sa tak stal jedným z významných predchodcov slávnej newyorskej sochy.
Je preto zaujímavé, že jeden z najznámejších amerických symbolov má vo svojom vývoji aj výraznú egyptskú kapitolu.
Fakt č. 3: Delfíny
Delfíny skákavé patria medzi mimoriadne spoločenské morské cicavce, ktoré pri komunikácii a orientácii využívajú širokú škálu zvukov. Dokážu vydávať tri hlavné typy zvukových prejavov – cvakanie, pískanie a rýchle série impulzov.Každý z nich má pritom odlišnú funkciu.
Cvakanie slúži predovšetkým na echolokáciu. Delfíny vysielajú zvukové signály, ktoré sa odrážajú od predmetov v okolí a vracajú sa späť. Vďaka tomu dokážu získavať informácie o svojom prostredí. Tieto zvuky však môžu niesť aj určité sociálne informácie.
Pískanie zohráva významnú úlohu pri vzájomnej komunikácii. Delfíny využívajú aj charakteristické individuálne pískavé signály, ktoré im pomáhajú pri sociálnom kontakte.
Tretím typom sú rýchle série zvukových impulzov, ktoré môžu ľudskému uchu pripomínať bzučanie alebo škriekanie. Tieto zvuky sa často objavujú počas intenzívnych sociálnych situácií alebo pri zvýšenom vzrušení delfínov.
Ešte pozoruhodnejší je však ich sluch. Zatiaľ čo človek dokáže za ideálnych podmienok počuť frekvencie približne do 20 000 Hz, delfíny skákavé dokážu vnímať zvuky s frekvenciou až okolo 150 000 Hz.
Ich sluchový rozsah tak výrazne presahuje možnosti človeka. Práve táto schopnosť tvorí základ ich echolokácie a umožňuje im vnímať zvukové signály, ktoré sú pre nás úplne nepočuteľné.
Zvuky sú preto pre delfíny mimoriadne dôležitou súčasťou života. Pomáhajú im nielen orientovať sa vo vode, ale aj udržiavať kontakty s ostatnými jedincami. Aj preto je pri starostlivosti o delfíny v ľudskom prostredí dôležité venovať pozornosť hluku a akustickým podmienkam.
Fakt č. 4: Varšava
Poľská Varšava je známa predovšetkým ako rušné hlavné mesto plné historických pamiatok a modernej architektúry. Mnohých návštevníkov však môže prekvapiť množstvo zelene, ktoré sa v meste nachádza. Viac ako 14 % rozlohy Varšavy tvoria lesné porasty, vďaka čomu ponúka množstvo príležitostí na oddych v prírode.
Mesto je bohaté na parky, botanické záhrady aj prírodné rezervácie. Celkovo sa vo Varšave nachádza približne 88 parkov, ktoré vytvárajú zelené priestory uprostred mestského prostredia.
Jedným z najznámejších je park Łazienki, ktorý sa rozprestiera na ploche približne 76 hektárov. Patrí medzi významné zelené oblasti poľského hlavného mesta a je obľúbeným miestom na prechádzky a oddych.
Za pozornosť stojí aj park Wilanów, ktorý sa nachádza pri paláci kráľa Jána III. Sobieskeho. Ďalším známym miestom je Pole Mokotowskie, ktoré býva svojou atmosférou prirovnávané k newyorskému Central Parku.
Neďaleko Varšavy sa navyše rozprestiera Kampinoský národný park, jedna z najznámejších lesných oblastí Poľska. Jeho rozloha dosahuje približne 38 544 hektárov a nachádza sa v ňom viac ako 1 400 druhov cievnatých rastlín.
Varšava tak nie je iba mestom budov a rušných ulíc. Rozsiahle parky, lesy a prírodné oblasti jej dodávajú charakter, ktorý môže byť pre mnohých turistov príjemným prekvapením.
Fakt č. 5: Ementál
Ementál patrí medzi najznámejšie syry na svete. Tento tradičný švajčiarsky výrobok pochádza z kantónu Bern a svoje meno získal podľa údolia rieky Emme. Názov Emmentaler je odvodený od pomenovania Emmental, teda údolia Emme, kde sa syr vyrábal už pred niekoľkými storočiami.
Najstaršie zmienky o jeho výrobe siahajú až do 13. storočia. Postupne sa stal významnou súčasťou švajčiarskej syrárskej tradície a jeho výroba sa rozšírila aj do ďalších regiónov krajiny.
Pravý Emmentaler AOP je tvrdý syr vyrábaný z nepasterizovaného plnotučného kravského mlieka. Chránené označenie pôvodu určuje oblasti, v ktorých sa môže vyrábať, pričom dnes zahŕňa viacero švajčiarskych kantónov.
Ementál si vyslúžil aj neoficiálnu prezývku „kráľ syrov“. Dôvodom je najmä jeho impozantná veľkosť. Jedno syrové koleso totiž môže vážiť približne 75 až 120 kilogramov.
Na výrobu jediného kilogramu ementálu je potrebných približne 12 litrov mlieka. Pri takýchto rozmeroch si preto výroba jedného veľkého kolesa vyžaduje značné množstvo suroviny.
Zaujímavé je aj historické vysvetlenie jeho veľkosti. V 19. storočí sa totiž vývozné poplatky určovali podľa počtu syrových kolies, nie podľa ich celkovej hmotnosti.
Pre výrobcov tak bolo výhodnejšie vytvárať väčšie syrové kolesá, pretože pri rovnakom počte kusov mohli vyviezť väčšie množstvo syra. Práve tento spôsob výberu poplatkov prispel k tomu, že sa ementál začal vyrábať v takých veľkých rozmeroch.
Ak chcete vedieť viac, prečítajte si predošlú časť!
Zdroj1 Zdroj2 Zdroj3 Zdroj4 Zdroj5
