Alzheimerovu chorobu môže pomôcť spomaliť aj obyčajná chôdza. Stačiť môže 3 000 krokov denne
Desaťtisíc krokov denne sa často považuje za ideálny cieľ pre zdravší život. Nové vedecké poznatky však naznačujú, že na podporu zdravia mozgu nemusí byť potrebné dosahovať také vysoké čísla. Význam môže mať aj oveľa kratšia každodenná prechádzka.
Výskumníci zistili, že už približne 3 000 krokov denne súviselo s pomalším rozvojom niektorých zmien typických pre Alzheimerovu chorobu. Najvýraznejšie priaznivé výsledky pritom zaznamenali u ľudí, ktorí denne absolvovali 5 000 až 7 500 krokov.
Vedci sledovali účastníkov takmer desaťročie
Do výskumu sa zapojilo takmer 300 starších ľudí, u ktorých už boli prítomné skoré zmeny v mozgu súvisiace s Alzheimerovou chorobou.
Odborníci sledovali ich pohybovú aktivitu a zdravotný stav počas 9 až 11 rokov. Zaujímalo ich predovšetkým to, či počet krokov súvisí s hromadením bielkovín, ktoré zohrávajú úlohu pri rozvoji ochorenia.
Ukázalo sa, že pravidelná chôdza nesúvisela s menším množstvom amyloidových plakov, ktoré patria medzi charakteristické znaky Alzheimerovej choroby.
Vedci však zaznamenali odlišný výsledok pri ďalšej bielkovine.
Chôdza súvisela s pomalším hromadením škodlivých bielkovín
U pohybovo aktívnejších účastníkov sa v určitých oblastiach mozgu pomalšie hromadili abnormálne tau bielkoviny. Tie sú úzko spojené so zhoršovaním pamäti a ďalších poznávacích schopností.
U aktívnejších ľudí bolo zároveň pozorované takmer o polovicu pomalšie zhoršovanie kognitívnych schopností a každodenného fungovania.
Priaznivá súvislosť sa objavila už pri približne 3 000 krokoch denne, čo môže zodpovedať asi polhodinovej prechádzke miernym tempom.
Najvýraznejšie výsledky vedci zaznamenali pri 5 000 až 7 500 krokoch. Pri vyšších počtoch sa už ďalší prínos výraznejšie nezvyšoval.
Prečo môže pohyb prospievať mozgu?
Pravidelná fyzická aktivita podporuje krvný obeh, zdravie srdca a zásobovanie mozgu kyslíkom a živinami.
Pri pohybe sa navyše uvoľňujú látky, ktoré môžu podporovať fungovanie nervových buniek. Patria medzi ne napríklad irisín a BDNF, ktoré vedci skúmajú v súvislosti so zdravím mozgu.
Význam môže mať aj samotné prostredie, v ktorom sa človek pohybuje. Prechádzky vonku môžu priaznivo ovplyvňovať náladu, spánok a sociálne kontakty.
Tieto faktory môžu spoločne prispievať k udržiavaniu poznávacích schopností vo vyššom veku.
Aj menšie množstvo pohybu môže mať význam
Výsledky podporujú predchádzajúce výskumy, podľa ktorých fyzická aktivita súvisí s nižším rizikom demencie.
Vedci však upozorňujú, že samotná štúdia nedokazuje priamy ochranný účinok chôdze. Úlohu môžu zohrávať aj ďalšie faktory, napríklad celkový zdravotný stav či životný štýl.
Navyše je možné, že ľudia v skorých štádiách Alzheimerovej choroby začínajú byť menej aktívni práve v dôsledku rozvíjajúcich sa zdravotných problémov.
Hlavným posolstvom výskumu je, že aj realistický a dosiahnuteľný pohybový cieľ môže byť pre starších ľudí užitočný. Pravidelné prechádzky tak predstavujú jednoduchý spôsob, ako podporovať celkové zdravie vrátane zdravia mozgu.
