Slováci čakajú na plánované zákroky celé mesiace. Najhoršie sú na tom deti
Viac ako päť mesiacov. Tak dlho v priemere čakajú deti a mladiství na plánovanú zdravotnú starostlivosť na Slovensku. Nové údaje zároveň ukazujú, že dlhé čakacie lehoty sa týkajú desaťtisícov pacientov a v mnohých prípadoch sa nedarí dodržiavať ani stanovené termíny.
Podľa analýzy Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ÚDZS) bolo k 1. septembru 2026 na plánovanú ústavnú a jednodňovú zdravotnú starostlivosť zaradených 87 488 poistencov. Priemerná dĺžka čakania dosahovala 123 dní.
Deti čakajú dlhšie než ostatné vekové skupiny
Najväčšie rozdiely odhalila analýza pri porovnaní jednotlivých vekových kategórií.
Pacienti do 17 rokov čakali v priemere 163 dní, čo je najviac zo všetkých sledovaných skupín. Ľudia vo veku od 40 do 64 rokov čakali približne 130 dní.
Naopak, najkratšiu priemernú čakaciu dobu evidoval úrad u pacientov vo veku 85 a viac rokov. V ich prípade išlo o 72 dní.
Celkovo zdravotné poisťovne evidovali 96 549 návrhov na plánovanú starostlivosť. Ich počet je vyšší než počet pacientov, pretože niektorí ľudia čakajú na viacero výkonov súčasne.
Najviac návrhov sa týka očí a kĺbov
Najväčší počet plánovaných výkonov súvisel s očnými ochoreniami a ortopedickými zákrokmi.
Úrad evidoval 10 513 návrhov na odstránenie a implantáciu očnej šošovky a ďalších 8 733 návrhov na terapeutické podanie látok do oka.
Veľký záujem bol aj o výmeny kĺbov. Na totálnu náhradu kolenného kĺbu bolo zaradených 8 660 návrhov a na náhradu bedrového kĺbu ďalších 5 171.
Najväčší podiel všetkých návrhov pripadal na Všeobecnú zdravotnú poisťovňu, ktorá evidovala 60,1 %. Nasledovali Dôvera s 27,7 % a Union s 12,2 %.
Pri tisíckach zákrokov prekročili stanovené lehoty
Analýza ukázala, že pri 11 848 návrhoch, teda približne 12 % z celkového počtu, bola prekročená stanovená lehota dostupnosti zdravotnej starostlivosti.
V polovici týchto prípadov nebol dôvod predĺženého čakania identifikovaný.
Pri ďalších 2 703 návrhoch súviselo prekročenie lehoty s problémami zdravotníckych zariadení. Najčastejšie išlo o nedostatok personálu alebo potrebného vybavenia.
Pri 2 370 návrhoch boli príčiny na strane pacientov.
Najvyšší podiel prekročených lehôt z dôvodu nedostatočného personálneho zabezpečenia zaznamenala Univerzitná nemocnica Martin. Pri problémoch s materiálno-technickým vybavením výrazne vyčnievala Fakultná nemocnica s poliklinikou Žilina.
Pacienti za zákrokmi cestujú aj do iných krajov
Dostupnosť plánovanej starostlivosti sa výrazne líši aj podľa regiónu.
Najvyšší podiel pacientov smerujúcich za zákrokmi mimo svojho kraja evidoval úrad v Trnavskom kraji (52,5 %). Nasledovali Trenčiansky kraj so 42,5 % a Prešovský kraj s 39,8 %.
Častým cieľom pacientov je Bratislavský kraj, kam prichádzajú najmä obyvatelia Trnavského, Nitrianskeho a Trenčianskeho kraja. Ľudia z Prešovského kraja zase často vyhľadávajú zdravotnú starostlivosť v Košickom kraji.
Hoci počet čakajúcich zostáva počas roka relatívne stabilný, údaje poukazujú na pretrvávajúce problémy s dostupnosťou plánovaných výkonov.
Úrad zároveň uvádza, že 86 % ukončených návrhov sa uzatvára poskytnutím zdravotnej starostlivosti. Dlhé čakacie lehoty a rozdiely medzi jednotlivými skupinami pacientov však zostávajú významnou výzvou slovenského zdravotníctva.
