Zaujímavosti ku káve, ktoré ti rozšíria obzory #2388 – žirafy rodia postojačky a Benedict Cumberbatch sa chcel pôvodne stať právnikom
Vedeli ste, že uhorky sa pestovali už v starovekej Indii a do Ameriky ich údajne priniesol Krištof Kolumbus? Alebo že mláďatá žiráf pri narodení padajú z výšky takmer dvoch metrov, no už o hodinu dokážu stáť a pohybovať sa? V dnešných zaujímavostiach sa pozrieme aj na nečakané kariérne plány herca Benedicta Cumberbatcha, zistíme, čo sa deje počas fermentácie kombuchy, a odhalíme, že obyčajné slamky na pitie majú históriu starú niekoľko tisícročí.
Fakt č. 1: Uhorky
Uhorky patria medzi najbežnejšie druhy zeleniny v našich domácnostiach. Používame ich do šalátov, pripravujeme z nich nakladané pochúťky alebo ich konzumujeme čerstvé. Ich história však siaha tisíce rokov do minulosti, pričom prvé pestovanie sa spája so starovekou Indiou.
Predpokladá sa, že uhorky sa v Indii začali pestovať približne v období medzi tretím a druhým tisícročím pred naším letopočtom. Odtiaľ sa postupne rozšírili do ďalších oblastí Ázie a neskôr aj do Európy.
Vďaka svojej osviežujúcej chuti a vysokému obsahu vody si uhorky našli miesto v kuchyniach mnohých kultúr. Postupom času sa stali bežnou súčasťou jedálnička v rôznych častiach sveta.
S rozšírením uhoriek do Ameriky sa spája aj meno slávneho moreplavca Krištofa Kolumba. Podľa historických záznamov ich mal v roku 1494 priviezť na ostrov Hispaniola, ktorého západnú časť dnes tvorí Haiti.
Práve odtiaľ sa pestovanie uhoriek postupne rozšírilo aj do ďalších oblastí Nového sveta. Táto plodina sa tak stala súčasťou výmeny rastlín a potravín medzi Európou a Amerikou.
Uhorky sa však dostali do pozornosti aj z menej príjemného dôvodu. V rokoch 2015 až 2016 boli v Spojených štátoch spojené s rozsiahlym výskytom salmonelózy.
Americké Centrum pre kontrolu a prevenciu chorôb (CDC) zaznamenalo do marca 2016 celkovo 907 prípadov nákazy a šesť úmrtí súvisiacich s týmto ohniskom.
Prípad upozornil na dôležitosť bezpečnosti potravín, pretože aj čerstvá zelenina môže byť za určitých okolností kontaminovaná nebezpečnými baktériami.
Hoci sú uhorky dnes úplne bežnou potravinou, ich príbeh zahŕňa tisícročia pestovania, zámorské objavy aj významné udalosti v oblasti potravinovej bezpečnosti.
Fakt č. 2: Žirafy
Žirafy patria medzi najpozoruhodnejšie zvieratá africkej prírody. Sú známe svojím dlhým krkom, vysokými nohami a nezameniteľným vzhľadom. Málokto však vie, že žirafy privádzajú svoje mláďatá na svet postojačky, takže novorodené žirafy pri pôrode padajú na zem z výšky približne 1,5 až 2 metrov.
Takýto začiatok života môže pôsobiť pomerne drsne, no mláďatá sú naň prirodzene prispôsobené. Po narodení sa dokážu veľmi rýchlo zotaviť a začínajú sa pokúšať postaviť na vlastné nohy.
Už približne do jednej hodiny od narodenia dokáže mláďa žirafy stáť a často sa aj pohybovať. Táto schopnosť je mimoriadne dôležitá pre jeho prežitie vo voľnej prírode, kde sa žirafy musia vyhýbať predátorom.
Zaujímavé je aj správanie samíc pred pôrodom. Niektoré žirafy sa vracajú do oblastí, kde sa samy narodili, aby tam priviedli na svet svoje mláďatá. Takéto správanie naznačuje, že určité miesta môžu byť pre ne dôležité aj počas ďalších generácií.
Žirafy sú výnimočné aj svojimi spánkovými návykmi. Často odpočívajú postojačky, pretože ľahnutie na zem a následné vstávanie je pre ne vzhľadom na ich telesnú stavbu pomerne náročné.
Ich dlhé nohy a vysoké telo spôsobujú, že pri ležaní sú zraniteľnejšie voči predátorom. Ak sa totiž objaví nebezpečenstvo, potrebujú určitý čas, aby sa postavili a mohli utiecť.
Preto žirafy často uprednostňujú krátke obdobia odpočinku a spánku. Keď si ľahnú na zem, môžu spať iba niekoľko minút.
Niektoré krátke spánkové epizódy trvajú približne šesť minút, hoci dĺžka a spôsob spánku sa môžu meniť podľa podmienok a bezpečnosti prostredia.
Žirafy tak patria medzi zvieratá, ktorých každodenný život je výrazne ovplyvnený ich nezvyčajnou telesnou stavbou. Od narodenia až po spánok musia byť prispôsobené životu vo svete, kde ich výška predstavuje výhodu, ale aj určité obmedzenia.
Fakt č. 3: Benedict Cumberbatch
Britský herec Benedict Cumberbatch patrí medzi najznámejšie tváre súčasného filmu a televízie. Diváci ho poznajú najmä vďaka úlohe Sherlocka Holmesa či postave Doctora Strangea. Jeho kariéra však mohla vyzerať úplne inak, pretože v mladosti vážne uvažoval o tom, že sa stane právnikom.
Cumberbatch vyrastal v rodine hercov, takže mal možnosť spoznať herecké povolanie už od detstva. Jeho rodičia však veľmi dobre vedeli, že práca v tomto odvetví môže byť neistá a náročná.
Herecká kariéra totiž často prináša nepravidelný pracovný režim, časté cestovanie a obdobia, počas ktorých nie je jednoduché predvídať ďalšie pracovné príležitosti.
Práve preto ho rodičia povzbudzovali, aby si vybral stabilnejšie povolanie. Chceli mu zabezpečiť kvalitné vzdelanie a možnosť rozhodnúť sa aj pre kariéru mimo umeleckého prostredia.
Jednou z oblastí, ktoré mladého Cumberbatcha zaujali, bolo právo. Konkrétne premýšľal o práci advokáta, ktorý by sa venoval trestným prípadom a vystupoval pred súdom.
Na právnickom povolaní ho pritom priťahovala najmä jeho podobnosť s herectvom. V oboch prípadoch je totiž dôležitá schopnosť presvedčivo rozprávať príbeh, argumentovať a zaujať poslucháčov.
Zatiaľ čo herec sa snaží presvedčivo stvárniť postavu pred publikom, advokát musí pred sudcom a porotou predstaviť argumenty a vysvetliť okolnosti prípadu.
Cumberbatch si uvedomoval, že súdna sieň môže byť svojím spôsobom podobná divadelnému javisku. Právnici musia pracovať s hlasom, vystupovaním a schopnosťou jasne formulovať myšlienky.
Herec dokonca priznal, že ho lákala predstava vystupovania pred súdom a presviedčania ľudí pomocou argumentov.
Napokon sa však rozhodol nasledovať rodinnú tradíciu a venovať sa herectvu. Jeho pôvodné úvahy o právnickej kariére tak zostali zaujímavou kapitolou jeho života.
Fakt č. 4: Kombucha
Kombucha je fermentovaný čajový nápoj, ktorý si v posledných rokoch získal veľkú popularitu. Je známy svojou osviežujúcou chuťou, jemným perlením a charakteristickou kyslosťou. Za jeho nezvyčajnými vlastnosťami stojí fermentácia, počas ktorej mikroorganizmy premieňajú cukry a vytvárajú rôzne látky.
Fermentácia patrí medzi najstaršie spôsoby spracovania a uchovávania potravín. Ľudia ju využívajú už celé stáročia pri výrobe rôznych jedál a nápojov.
Počas tohto procesu môžu baktérie a kvasinky meniť chemické zloženie potravín. Výsledkom je nielen odlišná chuť a vôňa, ale v niektorých prípadoch aj lepšia dostupnosť určitých živín.
Fermentácia môže zvyšovať biologickú dostupnosť niektorých vitamínov a minerálnych látok, čo znamená, že ich organizmus dokáže za určitých okolností ľahšie spracovať a vstrebať.
Ďalšou výhodou fermentácie je jej schopnosť predlžovať trvanlivosť niektorých potravín. Pri správnom priebehu procesu vznikajú látky, ktoré môžu obmedzovať rast nežiaducich mikroorganizmov.
Fermentácia zároveň výrazne ovplyvňuje chuť. Pri kombuche vzniká charakteristická kombinácia kyslosti, jemnej sladkosti a perlivosti, ktorá ju odlišuje od bežného čaju.
Niektoré fermentované potraviny môžu mať priaznivý vplyv na trávenie a črevné prostredie, hoci konkrétne účinky závisia od druhu potraviny, použitých mikroorganizmov a celkového zloženia.
Výskum sa zaoberá aj možným vzťahom medzi fermentovanými potravinami a psychickým zdravím. Pri niektorých fermentačných procesoch môžu vznikať látky, ako je kyselina gama-aminomaslová (GABA), ktorá v ľudskom organizme pôsobí ako neurotransmiter.
To však neznamená, že pitie kombuchy automaticky znižuje úzkosť alebo zlepšuje náladu. Priame zdravotné účinky kombuchy na človeka zatiaľ nie sú dostatočne potvrdené rozsiahlymi klinickými štúdiami.
Kombucha má zároveň niektoré vlastnosti čaju, z ktorého sa vyrába. Čaj prirodzene obsahuje rôzne rastlinné zlúčeniny vrátane L-teanínu, ktorý sa skúma v súvislosti s pozornosťou a sústredením.
Obsah týchto látok sa však môže počas fermentácie meniť. Podobne sa líši aj množstvo zvyškového cukru, preto nie každá kombucha predstavuje nápoj s nízkym obsahom cukru.
Kombucha je tak zaujímavým príkladom toho, ako dokáže tradičný proces fermentácie premeniť obyčajný čaj na nápoj s odlišnou chuťou a vlastnosťami.
Fakt č. 5: Slamky na pitie
Slamky na pitie patria medzi predmety, ktoré používame takmer automaticky. Nájdeme ich v kaviarňach, reštauráciách aj domácnostiach. Ich história však siaha až do tretieho tisícročia pred naším letopočtom, takže ľudia ich poznali už pred približne 5 000 rokmi.
Najstaršie zachované slamky pochádzajú z obdobia starovekých civilizácií, ktoré ich používali pri konzumácii nápojov. Ich podoba sa výrazne odlišovala od dnešných jednoduchých plastových či papierových slamiek.
Zaujímavý je aj samotný princíp ich fungovania. Hoci sa bežne hovorí, že nápoj cez slamku nasávame, tekutina sa v skutočnosti dostáva do úst vďaka rozdielu tlakov.
Keď človek začne piť cez slamku, zníži tlak vo svojich ústach a vnútri slamky. Okolitý atmosférický tlak, ktorý pôsobí na hladinu nápoja, potom vytláča tekutinu smerom nahor.
Tento jednoduchý fyzikálny princíp umožňuje piť bez toho, aby sme museli nádobu nakláňať.
Slamky sa počas histórie vyrábali z rôznych materiálov. V modernej dobe sa rozšírili najmä jednorazové plastové slamky, ktorých masová výroba výrazne vzrástla počas 20. storočia.
S rastúcimi obavami zo znečistenia životného prostredia sa však začali čoraz viac používať alternatívne materiály. Dnes existujú slamky vyrobené z papiera, bambusu, kovu, silikónu či dokonca cestovín.
Niektoré sú určené na opakované používanie, zatiaľ čo iné predstavujú jednorazové alternatívy k plastovým výrobkom.
Slamky však neslúžia iba na pohodlné pitie. Pre niektorých ľudí so zdravotným postihnutím alebo obmedzenou pohyblivosťou môžu predstavovať dôležitú pomôcku pri prijímaní tekutín.
Užitočné môžu byť napríklad pre osoby, ktoré majú problém držať pohár alebo ho bezpečne nakláňať. V určitých prípadoch sa používajú aj pri starostlivosti o deti, seniorov alebo počas zotavovania po lekárskych zákrokoch.
Ich použitie však nemusí byť vhodné pri všetkých zdravotných ťažkostiach, najmä pri niektorých poruchách prehĺtania.
Zaujímavým príkladom špeciálnej slamky je aj juhoamerická bombilla, ktorá sa tradične používa pri pití nápoja maté. Na svojom konci má sitko, ktoré zabraňuje prenikaniu lístkov do úst.
Slamky tak predstavujú jednoduchý, no pozoruhodný vynález, ktorý sa počas tisícročí prispôsoboval rôznym potrebám ľudí.
Ak chcete vedieť viac, prečítajte si predošlú časť!
Zdroj1 Zdroj2 Zdroj3 Zdroj4 Zdroj5
