Zaujímavosti ku káve, ktoré ti rozšíria obzory #2395 – Steve Jobs nosil čierny rolák kvôli zamestnancom a Stephen King poznal skutočný horor už od detstva
Vedeli ste, že v Japonsku existuje nezvyčajný obrad, počas ktorého ľudia ďakujú starým kuchynským nožom za ich službu? Alebo že legendárny čierny rolák Steva Jobsa sa stal jeho poznávacím znamením až po tom, čo zamestnanci Apple odmietli nosiť firemné uniformy? V dnešných zaujímavostiach sa pozrieme aj na tragický príbeh z detstva spisovateľa Stephena Kinga, nezvyčajný spôsob dýchania mravcov a prekvapivé schopnosti novorodencov, ktoré sa od dospelých v mnohom odlišujú.
Fakt č. 1: Nože
Japonsko je známe svojou úctou k tradíciám, remeslám a predmetom každodennej potreby. Jedným z nezvyčajných zvykov je obrad, počas ktorého Japonci symbolicky ďakujú kuchynským nožom za ich dlhoročnú službu. Tento rituál odráža hlboký rešpekt k nástrojom, ktoré ľuďom pomáhajú pri práci.
V Kjóte sa nachádza svätyňa Hamono Jinja, ktorá je spojená práve s nožmi a ďalšími reznými nástrojmi. Každoročne sa tu koná obrad, počas ktorého ľudia prinášajú staré kuchynské nože, aby im symbolicky prejavili vďačnosť.
Pre mnohých ľudí môže byť predstava ďakovania obyčajnému kuchynskému nástroju nezvyčajná. V japonskej kultúre však predmety, ktoré človeku dlhodobo a spoľahlivo slúžia, môžu mať osobitný význam.
Nože sa preto nevnímajú iba ako praktické pomôcky, ale aj ako výsledok precíznej remeselnej práce. Ich výroba si vyžaduje skúsenosti, zručnosť a dôraz na detaily, ktoré sú pre tradičné japonské remeslá charakteristické.
S nožmi sa spája aj symbolický význam. V japonskej tradícii sa hovorí, že dokážu „prerezať a otvoriť budúcnosť“. Tento obraz poukazuje na ich význam nielen pri príprave jedla, ale aj v širšom kultúrnom ponímaní.
Veľký dôraz sa kladie aj na správne používanie nožov v gastronómii. Mladí kuchári sa musia dlhodobo učiť techniky krájania a správne zaobchádzanie s nástrojmi, pretože samotné krájanie sa považuje za mimoriadne dôležitú súčasť prípravy pokrmov.
Japonská kuchyňa tak neprikladá význam iba výslednej chuti jedla, ale aj spôsobu jeho spracovania. Presnosť a technika pri krájaní môžu byť rovnako dôležité ako samotné varenie.
Obrad venovaný starým nožom preto predstavuje zaujímavý príklad toho, ako sa v Japonsku spája každodenný život s úctou k remeslu a tradíciám.
Fakt č. 2: Steve Jobs
Steve Jobs, spoluzakladateľ spoločnosti Apple, bol známy nielen svojimi technologickými nápadmi, ale aj nezameniteľným štýlom obliekania. Čierny rolák, džínsy a tenisky sa stali jeho charakteristickým vzhľadom, ktorý si zachovával počas verejných vystúpení aj predstavovania nových produktov.
Za týmto jednoduchým oblečením sa však skrýva zaujímavý príbeh, ktorý sa začal počas jeho návštevy Japonska v 80. rokoch minulého storočia.
Jobs v tom období navštívil tokijské sídlo spoločnosti Sony, kde ho zaujali jednotné pracovné odevy zamestnancov. Ich minimalistický dizajn vytvoril známy japonský módny návrhár Issey Miyake.
Jobsa myšlienka firemných uniforiem nadchla natoľko, že chcel podobné oblečenie zaviesť aj v spoločnosti Apple.Obrátil sa preto na Miyakeho so žiadosťou, aby navrhol uniformy aj pre jeho zamestnancov.
Nápad však medzi pracovníkmi Apple nezískal pozitívne ohlasy. Zamestnanci predstavu jednotného obliekania odmietli a Jobs sa napokon rozhodol od svojho plánu ustúpiť.
Myšlienky jednoduchého a jednotného šatníka sa však úplne nevzdal. Namiesto toho si vytvoril vlastnú osobnú uniformu, ktorej základom sa stal čierny rolák od Isseyho Miyakeho.
Jobs si tento štýl natoľko obľúbil, že vlastnil približne 100 rovnakých čiernych rolákov. V kombinácii s džínsami a teniskami vytvoril vzhľad, ktorý sa stal jedným z jeho najvýraznejších poznávacích znamení.
Jednoduchosť jeho oblečenia zároveň pripomínala minimalistický prístup, ktorým sa vyznačoval aj dizajn mnohých produktov Apple.
Zaujímavé je, že konkrétny model roláka, ktorý Jobs nosieval, sa po jeho smrti prestal vyrábať. Issey Miyake však neskôr predstavil podobný čierny rolák ako poctu Jobsovi, ktorý sa nečakane stal aj módnou ikonou.
Príbeh jeho šatníka tak ukazuje, že jeden z najznámejších vzhľadov technologického sveta vznikol v podstate ako alternatíva k firemným uniformám, ktoré zamestnanci odmietli.
Fakt č. 3: Stephen King
Stephen King patrí medzi najznámejších autorov hororovej literatúry. Jeho knihy sú plné napätia, strachu a temných udalostí, ktoré dokážu čitateľov znepokojovať ešte dlho po dočítaní. Menej známe však je, že samotný spisovateľ sa už ako malé dieťa ocitol v blízkosti skutočnej tragédie.
King mal približne štyri roky, keď sa podľa rozprávania jeho matky vybral hrať s kamarátom do blízkosti železničných koľají.
Obaja chlapci odišli spolu, no domov sa vrátil iba Stephen. Jeho kamarát totiž tragicky zahynul po tom, čo ho zrazil vlak.
King si na túto udalosť sám nepamätal. O tom, čo sa stalo, sa dozvedel až neskôr od svojej matky, ktorá mu porozprávala okolnosti nešťastia.
Príbeh bol mimoriadne desivý aj pre spôsob, akým matka opísala následky tragédie. Podľa jej slov museli pozostatky chlapca po nehode zbierať do prúteného koša.
Takáto udalosť by mohla pôsobiť ako námet na jeden z Kingových hororových príbehov. Spisovateľ sa však nikdy jednoznačne nepriklonil k názoru, že práve táto tragédia ovplyvnila jeho neskoršiu tvorbu.
King totiž odmieta jednoduché vysvetlenie, že jeho záujem o temné príbehy vznikol v dôsledku jednej konkrétnej udalosti z detstva. Zastáva názor, že spisovateľská tvorba je výsledkom vedomých rozhodnutí autora, nie iba reakciou na dávne zážitky.
Napriek tomu patrí tento príbeh medzi pozoruhodné udalosti z jeho života. Je zaujímavý najmä tým, že samotný King sa o vlastnej prítomnosti pri tragédii dozvedel až sprostredkovane.
Hoci nie je možné s istotou povedať, či táto udalosť nejako súvisela s jeho neskorším záujmom o hororovú literatúru, zostáva jedným z najznepokojivejších príbehov spojených s jeho detstvom.
Fakt č. 4: Mravce
Mravce patria medzi najrozšírenejšie druhy hmyzu a napriek svojim malým rozmerom majú množstvo pozoruhodných schopností. Jednou z nich je spôsob dýchania, ktorý sa výrazne odlišuje od dýchacieho systému človeka.
Na rozdiel od ľudí mravce nemajú pľúca. Ich malé telá neobsahujú zložitý dýchací systém, aký poznáme u cicavcov. Namiesto toho využívajú sústavu drobných otvorov a vzdušných trubíc.
Tieto otvory sa nazývajú prieduchy a nachádzajú sa po stranách tela mravca. Cez prieduchy sa kyslík dostáva do siete trubíc, ktoré ho rozvádzajú priamo k jednotlivým tkanivám a bunkám.
Celý systém funguje bez potreby pľúc a umožňuje mravcom prijímať kyslík potrebný na život. Pohyb tela môže zároveň napomáhať výmene plynov.
Oxid uhličitý, ktorý vzniká pri látkovej premene, sa z tela odvádza prostredníctvom rovnakej sústavy trubíc.
Zaujímavé je aj to, ako mravce reagujú na nebezpečné podmienky. Keď im hrozí zaplavenie, dokážu uzavrieť svoje dýchacie otvory, aby zabránili prenikaniu vody do tela.
Táto schopnosť môže niektorým mravcom pomôcť prežiť dočasné ponorenie pod vodu alebo pobyt v prostredí s obmedzeným množstvom kyslíka.
Pri určitých druhoch a za vhodných podmienok sa uvádza schopnosť prežiť bez bežného prístupu k vzduchu až približne 24 hodín. Neznamená to však, že všetky mravce dokážu zadržať dych na celý deň rovnako ako človek.
Ich prežitie závisí od druhu, teploty a ďalších podmienok prostredia. Uzatváranie prieduchov však predstavuje jednu zo zaujímavých schopností, ktoré mravcom pomáhajú zvládať nepriaznivé situácie.
Tieto drobné živočíchy tak dokazujú, že aj bez pľúc možno účinne zabezpečovať prísun kyslíka do tela.
Fakt č. 5: Novorodenci
Novorodenci prichádzajú na svet s množstvom schopností, ktoré im pomáhajú prispôsobiť sa životu mimo maternice. Ich mozog, dýchací systém aj chuťové vnímanie sa v niektorých ohľadoch výrazne odlišujú od dospelých.
Jednou z najpozoruhodnejších častí detského organizmu je mozog. Už pri narodení obsahuje obrovské množstvo nervových buniek, ktoré umožňujú spracovávanie informácií a postupné učenie.
V súvislosti s mozgom novorodencov sa niekedy uvádza približne 100 miliárd nervových buniek. Ich presný počet však nie je jednotný a mozog sa po narodení ďalej intenzívne vyvíja.
Dôležité nie je iba množstvo neurónov, ale aj spojenia, ktoré medzi nimi postupne vznikajú a menia sa. Práve tieto prepojenia umožňujú dieťaťu získavať nové skúsenosti a rozvíjať schopnosti.
Zaujímavé rozdiely sa prejavujú aj pri dýchaní a prehĺtaní. Hrtan novorodenca sa nachádza vyššie než u dospelého človeka, čo uľahčuje koordináciu dýchania a prijímania mlieka.
Vďaka anatomickým vlastnostiam horných dýchacích ciest dokážu dojčatá pri kŕmení veľmi účinne striedať sanie, prehĺtanie a dýchanie. Neznamená to však, že môžu doslova dýchať a prehĺtať v tom istom okamihu. Pri samotnom prehltnutí sa dýchanie na krátky čas prerušuje.
Poloha hrtana sa postupne mení a počas prvých mesiacov života sa začína posúvať nižšie.
Novorodenci majú tiež veľmi citlivé chuťové vnímanie. Chuťové poháriky sa u nich nachádzajú nielen na jazyku, ale aj v ďalších oblastiach ústnej dutiny.
Vďaka nim dokážu vnímať rôzne chute už od útleho veku, hoci ich chuťové preferencie a schopnosť spracovávať jednotlivé podnety sa ďalej vyvíjajú.
Osobitný význam má pre nich chuť materského alebo dojčenského mlieka, ktoré predstavuje ich hlavnú potravu v prvých mesiacoch života.
Vývoj mozgu, zmyslov a dýchacieho systému tak ukazuje, akým pozoruhodným spôsobom je telo novorodenca prispôsobené jeho prvým životným potrebám.
Ak chcete vedieť viac, prečítajte si predošlú časť!
Zdroj1 Zdroj2 Zdroj3 Zdroj4 Zdroj5
