Prekvapivý objav v hlbinách Zeme. Vedci možno našli ďalší kľúč k vzniku našej atmosféry
Kyslík, ktorý dnes tvorí neoddeliteľnú súčasť zemskej atmosféry, má možno zložitejšiu históriu, než sa doteraz predpokladalo. Nový výskum totiž naznačuje, že pri dávnych zmenách atmosféry mohli zohrávať úlohu aj procesy prebiehajúce hlboko pod zemským povrchom.
Medzinárodný tím vedcov zistil, že roztavené horniny dokážu za určitých podmienok zadržiavať podstatne viac kyslíka, než umožňovali tradičné chemické predstavy. Výsledky publikované v časopise National Science Review otvárajú nové otázky o prepojení zemského vnútra, sopečnej činnosti a vývoja atmosféry.
Extrémne podmienky odhalili nečakanú vlastnosť
Výskumníci v laboratóriu napodobnili prostredie hlboko v Zemi. Vzorky umelo pripraveného bazaltu vystavili teplotám od 1 200 do 1 800 °C a tlaku dosahujúcemu približne 69-tisícnásobok bežného atmosférického tlaku.
Pri najvyššom tlaku dokázal materiál v prostredí bohatom na kyslík obsahovať viac ako päť hmotnostných percent nadbytočného kyslíka. Pri normálnom tlaku sa pritom takmer žiadny nezistil.
Počítačové simulácie následne podporili záver, že schopnosť magmy viazať ďalší kyslík rastie so zvyšujúcim sa tlakom.
Mohli dávne sopky ovplyvniť atmosféru?
Vedci predpokladajú, že magma vznikajúca vo veľkých hĺbkach by mohla zachytávať kyslík a pri výstupe k povrchu ho postupne uvoľňovať.
Takýto mechanizmus mohol podľa ich hypotézy prispieť k zmenám chemického zloženia Zeme v období pred približne 2,5 až 2 miliardami rokov, keď výrazne vzrástlo množstvo kyslíka v atmosfére.
Výpočty naznačujú, že aj malé množstvo kyslíka uvoľneného z obrovských objemov magmy by teoreticky mohlo mať významný vplyv. Zatiaľ však nie je potvrdené, či tento proces skutočne prispel k okysličeniu atmosféry.
Objav môže pomôcť aj pri skúmaní iných planét
Nové poznatky by mohli zmeniť spôsob, akým vedci skúmajú vývoj zemského vnútra a únik plynov pri sopečnej činnosti.
Zároveň môžu byť užitočné pri výskume vzdialených kamenných planét, kde zloženie atmosféry zohráva dôležitú úlohu pri posudzovaní podmienok vhodných pre život.
Vedci teraz potrebujú overiť, koľko kyslíka dokáže zadržať prirodzená magma a či sa pri sopečných erupciách môže skutočne dostať až do atmosféry.
