Zaujímavosti ku káve, ktoré ti rozšíria obzory #2405 – každá snehová vločka je jedinečná a biele mačky s modrými očami majú vyššie riziko hluchoty
Vedeli ste, že čínske bojové umenia sa v samotnej Číne bežne neoznačujú ako kung-fu? Alebo že každá snehová vločka má jedinečnú štruktúru, ktorú ovplyvňuje teplota, vlhkosť aj prúdenie vzduchu? V dnešných zaujímavostiach sa pozrieme aj na biele mačky, ktoré sú citlivejšie na slnečné žiarenie a v prípade modrých očí majú vyššie riziko vrodenej hluchoty. Dozviete sa tiež, ako nemecký fyzik Wilhelm Conrad Röntgen náhodou objavil röntgenové žiarenie a prečo dnes máme vo dverách chladničiek špeciálne priehradky na maslo.
Fakt č. 1: Kung-fu
Keď sa povie kung-fu, väčšina ľudí si predstaví čínske bojové umenia, rýchle pohyby a dokonale zvládnuté techniky boja. Zaujímavosťou však je, že v samotnej Číne sa na označenie bojových umení častejšie používa výraz wu-šu, zatiaľ čo kung-fu má oveľa širší význam.
Pojem kung-fu pochádza z čínskeho výrazu gong fu, ktorý možno voľne preložiť ako práca alebo úsilie vyžadujúce čas. Nemusí sa teda nevyhnutne spájať s bojom či fyzickým tréningom.
V tomto širšom význame môže ísť o akúkoľvek činnosť, pri ktorej človek vynakladá úsilie a postupne zdokonaľuje svoje schopnosti. Dokonca aj umývanie riadu alebo príprava na skúšku môžu byť príkladom takejto činnosti.
Čínske bojové umenia majú korene staré viac než 2 500 rokov. Už v období Jari a jesene poznali obyvatelia Číny rôzne formy neozbrojeného boja, telesných cvičení a meditácie, ktoré mali podporovať zdravie.
Bojové umenia v podobe, v akej ich poznáme dnes, sa však začali formovať oveľa neskôr. Významný rozvoj nastal na prelome dynastií Ming a Čching, teda približne koncom 16. a začiatkom 17. storočia.
Práve v tomto období sa v budhistickom kláštore Šaolin začali výraznejšie prepájať bojové techniky s duchovným rozvojom a vnútornou disciplínou.
Nie všetky známe čínske bojové umenia sú pritom rovnako staré. Napríklad Wing Chun vznikol až v 19. storočí a moderná podoba čchi-kungu je mladšia než sto rokov.
Kung-fu tak nie je iba označením bojového umenia, ale aj pojmom, ktorý v širšom zmysle vyjadruje trpezlivosť, pravidelnú prácu a postupné zdokonaľovanie schopností.
Fakt č. 2: Snehová vločka
Snehové vločky patria medzi najkrajšie prírodné útvary, no ich vznik je oveľa zaujímavejší, než sa na prvý pohľad zdá. Hoci počas jedinej snehovej búrky môžu na Zem dopadnúť miliardy vločiek, každá z nich má svoj vlastný, jedinečný vzor.
Všetko sa začína vysoko v atmosfére, kde sa nachádzajú drobné čiastočky prachu alebo peľu. Práve tieto častice často slúžia ako základ, na ktorom sa začnú zachytávať molekuly vody.
Keď sa na takúto časticu naviažu prvé molekuly vody, postupne sa k nim pridávajú ďalšie. Vytvára sa ľadový kryštál, ktorý počas pohybu oblakom rastie a mení svoj tvar.
Výsledná podoba snehovej vločky závisí od viacerých faktorov, najmä od teploty, množstva vodnej pary a prúdenia vzduchu. Každá vločka počas svojho vzniku prechádza trochu odlišnými podmienkami, čo ovplyvňuje jej konečný vzhľad.
Dôležitú úlohu zohráva aj rýchlosť rastu ľadového kryštálu. Keď rastie pomalšie, jeho okraje bývajú hladšie a jednoduchšie. Pri rýchlejšom raste môžu vznikať zložitejšie a výraznejšie rozvetvené obrazce.
V oblakoch s väčším množstvom vodnej pary sa vločky spravidla vytvárajú rýchlejšie, čo môže viesť k vzniku komplikovanejších štruktúr.
Zaujímavosťou je, že snehové vločky majú šesťuholníkovú kryštálovú štruktúru. Práve preto sa pri ich typických hviezdicovitých podobách objavuje šesť ramien. Osemramenné vločky, ktoré často vídame na vianočných dekoráciách, nezodpovedajú skutočnej kryštálovej stavbe snehu.
Medzi najzaujímavejšie patria takzvané hviezdicovité dendrity. Ide o väčšie, bohato rozvetvené vločky, ktorých jemné obrazce možno pozorovať aj pomocou lupy.
Počasie ovplyvňuje nielen ich vzhľad, ale aj vlastnosti napadaného snehu. Sneh, ktorý padá pri miernejších teplotách, býva často ťažší než ten, ktorý vzniká pri silných mrazoch, napríklad pri teplote okolo –25 °C.
Aj obyčajná snehová vločka je tak výsledkom zložitého prírodného procesu, pri ktorom rozhodujú aj malé rozdiely v podmienkach atmosféry.
Fakt č. 3: Biele mačky
Biele mačky sú obľúbené pre svoju snehobielu srsť a často aj výrazné modré oči. Ich vzhľad však súvisí s niektorými genetickými a zdravotnými zvláštnosťami, ktoré ich odlišujú od ostatných mačiek.
Biele mačky sú citlivejšie na slnečné žiarenie, pretože ich svetlá srsť poskytuje menšiu ochranu pred jeho škodlivými účinkami. Podobne sú na tom aj bezsrsté plemená, ako napríklad sphynx, donský sphynx či peterbald.
Pri nadmernom vystavovaní slnku môže u týchto mačiek dochádzať k spáleniu kože. Zároveň majú vyššie riziko vzniku spinocelulárneho karcinómu, teda jedného z druhov rakoviny kože.
U bielych mačiek patria medzi najzraniteľnejšie miesta predovšetkým uši a nos. Práve na týchto častiach tela sa môžu objavovať kožné zmeny spôsobené slnečným žiarením.
Na ochranu domácich miláčikov dnes existujú aj špeciálne opaľovacie prípravky určené pre zvieratá.
Ďalšou zaujímavosťou je spojenie medzi bielou srsťou, modrými očami a vrodenou hluchotou. U bielych mačiek s modrými očami sa podľa uvádzaných údajov môže hluchota vyskytovať približne v polovici prípadov.
Dôležitú úlohu zohráva genetika. Jedným z génov, ktoré môžu spôsobiť úplne biele sfarbenie srsti, je dominantný gén označovaný písmenom W.
Tento gén ovplyvňuje tvorbu pigmentu a môže zasahovať aj do vývoja buniek potrebných na správne fungovanie sluchu. Výsledkom môže byť biela srsť, modré oči a vrodená hluchota.
Problémy so sluchom sa môžu prejaviť už krátko po narodení, približne počas prvého týždňa života. Neznamená to však, že každá biela mačka s modrými očami musí byť hluchá.
Ich nezvyčajný vzhľad tak môže súvisieť s genetickými vlastnosťami, ktoré ovplyvňujú nielen farbu srsti a očí, ale aj zdravotný stav.
Fakt č. 4: Röntgenové žiarenie
Röntgenové vyšetrenia dnes patria medzi bežné diagnostické metódy, ktoré lekárom pomáhajú odhaliť napríklad zlomeniny kostí. Málokto však vie, že röntgenové žiarenie bolo objavené náhodou počas vedeckého experimentu v roku 1895.
Za týmto významným objavom stál nemecký fyzik Wilhelm Conrad Röntgen, ktorý 8. novembra 1895 skúmal vlastnosti katódových lúčov.
Počas experimentu sa snažil zistiť, či katódové lúče dokážu prechádzať sklom. Pri práci si však všimol nezvyčajný jav, ktorý ho prekvapil.
V jeho laboratóriu začala žiariť obrazovka pokrytá špeciálnou chemickou látkou. Röntgen si uvedomil, že pozoruje niečo, čo nedokáže vysvetliť pomocou dovtedy známych poznatkov.
Neznáme žiarenie preto označil písmenom X, ktoré symbolizovalo jeho neznámy pôvod. Tak vznikol názov X-lúče, ktorý sa v niektorých jazykoch používa dodnes.
Fyzik následne uskutočnil ďalšie experimenty, aby lepšie pochopil vlastnosti nového žiarenia.
Jeho objav sa čoskoro stal mimoriadne dôležitým pre medicínu. Röntgenové žiarenie umožnilo lekárom skúmať vnútorné štruktúry tela bez toho, aby museli vykonávať chirurgický zákrok.
Význam jeho práce ocenila aj vedecká komunita. V roku 1901 získal Wilhelm Conrad Röntgen vôbec prvú Nobelovu cenu za fyziku.
Náhodné pozorovanie počas laboratórneho experimentu tak viedlo k jednému z najvýznamnejších objavov v dejinách modernej medicíny.
Fakt č. 5: Chladničky
Dnes považujeme špeciálne priehradky vo dverách chladničiek za úplnú samozrejmosť. Ich vznik však súvisí s obdobím, keď sa výrobcovia domácich spotrebičov snažili lepšie prispôsobiť svoje výrobky potrebám domácností.
V polovici 20. storočia boli chladničky navrhované predovšetkým pre ženy, pretože práve ony mali podľa vtedajších spoločenských predstáv na starosti väčšinu varenia a starostlivosti o domácnosť.
Napriek tomu vo vedení mnohých výrobných spoločností takmer vôbec nepôsobili ženy. Firmy preto začali najímať externé konzultantky, ktoré im mali pomôcť pochopiť praktické potreby zákazníčok.
Jednou z nich bola Lurelle Guild, ktorá v roku 1942 spolupracovala so spoločnosťou Servel.
Guild prišla s nápadom umiestniť do dverí chladničky špeciálnu priehradku na maslo. Jej návrh mal jednoduché a praktické vysvetlenie.
Vo dverách chladničky býva spravidla o niečo teplejšie než v jej vnútornej časti. Maslo uložené na tomto mieste by preto zostávalo mäkšie a jednoduchšie by sa natieralo.
Napriek praktickým výhodám sa spoločnosť Servel rozhodla jej návrh neprijať.
Maslo bolo v tom čase považované za luxusnejší výrobok, a preto firma nepokladala špeciálnu priehradku za potrebnú.
Zaujímavé je, že nápad, ktorý výrobca v roku 1942 odmietol, sa neskôr stal bežnou súčasťou dizajnu chladničiek.
Príbeh Lurelle Guild tak pripomína, že aj drobné zlepšenia každodenných predmetov môžu mať praktický význam a že dobré nápady nemusia byť vždy ocenené hneď pri svojom vzniku.
Ak chcete vedieť viac, prečítajte si predošlú časť!
Zdroj1 Zdroj2 Zdroj3 Zdroj4 Zdroj5
