Zaujímavosti ku káve, ktoré ti rozšíria obzory #2401 – jelene majú výnimočný sluch a Michelangelo vytvoril snehuliaka na objednávku
Vedeli ste, že v stredoveku holiči nielen strihali vlasy, ale vykonávali aj chirurgické zákroky a vytrhávali zuby? Alebo že jelene majú taký citlivý sluch, že dokážu zachytiť zvuky, ktoré ľudia vôbec nepočujú? Dnes sa pozrieme aj na nezvyčajnú úlohu slávneho Michelangela, ktorý kedysi vytvoril snehuliaka pre vládcu Florencie. Zistíte tiež, koľko divákov sa zmestilo do jedného z najväčších divadiel staroveku a prečo je striebro výnimočné nielen svojím leskom, ale aj schopnosťou viesť elektrinu a teplo.
Fakt č. 1: Stredovekí holiči
Dnes si návštevu holičstva spájame so strihaním vlasov, úpravou brady či holením. V stredoveku však malo toto povolanie oveľa širšie využitie. Holiči totiž vykonávali aj jednoduché chirurgické zákroky, ktoré dnes patria do rúk zdravotníckych odborníkov.
Táto nezvyčajná kombinácia povolaní sa rozšírila po cirkevnom nariadení z 13. storočia, ktoré zakazovalo mníchom vykonávať chirurgické zákroky. Časť týchto úloh preto prešla na holičov, ktorí už mali skúsenosti s používaním ostrých nástrojov.
Medzi ich bežné úkony patrilo vytrhávanie zubov, otváranie abscesov či púšťanie žilou. Pri poslednom spomínanom zákroku sa pacientovi odoberala krv, pretože vtedajšia medicína ho považovala za spôsob liečby rôznych zdravotných problémov.
Holičstvo a chirurgia zostali úzko prepojené celé stáročia. Až v roku 1745 sa v Anglicku spoločná profesijná organizácia rozdelila na samostatnú spoločnosť chirurgov a spoločnosť holičov.
Pozostatok tejto tradície môžeme vidieť dodnes v podobe typického holičského stĺpa. Jeho pôvod siaha k tyči obmotanej obväzmi, ktorú pacienti držali počas púšťania žilou. Z niekdajšej zdravotníckej pomôcky sa tak postupne stal známy symbol holičstiev.
Fakt č. 2: Jelene
Jelene patria medzi plaché lesné zvieratá, ku ktorým je vo voľnej prírode veľmi náročné sa priblížiť. Jedným z hlavných dôvodov je ich mimoriadne citlivý sluch. Dokážu totiž zachytiť zvuky s frekvenciou až približne 54 000 hertzov, čo je výrazne viac, než dokáže vnímať ľudské ucho.
Ich sluch je porovnateľný so sluchom priemerného psa a umožňuje im zachytiť aj veľmi vysoké frekvencie. V porovnaní s človekom ide približne o trojnásobný rozsah počuteľných frekvencií.
Práve preto je také náročné priblížiť sa k jeleňovi bez toho, aby si nás všimol. Zviera môže zaznamenať našu prítomnosť podľa zvuku oveľa skôr, než ho vôbec dokážeme spozorovať.
Zaujímavé sú aj denné návyky týchto zvierat. Hoci sa jelene môžu objaviť aj počas dňa, najaktívnejšie bývajú spravidla za úsvitu a súmraku.
Ich aktivitu výrazne ovplyvňuje aj počasie. Počas teplých dní často odpočívajú a viac sa pohybujú až vtedy, keď sa vonkajšie podmienky ochladia.
Ak teda chcete vo voľnej prírode zahliadnuť jeleňa, väčšiu šancu máte skoro ráno alebo podvečer. Aj vtedy však môže jeho výnimočný sluch spôsobiť, že o vašej prítomnosti bude vedieť dávno predtým, než ho uvidíte.
Fakt č. 3: Snehuliak
Michelangelo Buonarroti patrí medzi najvýznamnejších umelcov renesancie. Jeho meno sa spája predovšetkým s monumentálnymi sochami a ďalšími umeleckými dielami. Málokto však vie, že ako približne dvadsaťročný mladík dostal nezvyčajnú úlohu vytvoriť snehuliaka.
V roku 1494 pôsobil Michelangelo v službách florentského vládcu Piera de‘ Medici. Ten mladého umelca často využíval ako poradcu pri výbere umeleckých predmetov, no len zriedka mu zadával vlastnú tvorbu.
Situácia sa zmenila po výdatnom snežení, keď Piero de‘ Medici dostal nečakaný nápad. Rozhodol sa, že Michelangelo vytvorí na nádvorí jeho paláca snehuliaka.
Pre mladého sochára išlo o mimoriadne nezvyčajné zadanie. Na rozdiel od kameňa či mramoru, s ktorými umelci bežne pracovali, bol sneh materiálom, ktorý nemohol vydržať dlhšie obdobie.
Michelangelo sa však úlohy ujal a vytvoril snehové dielo, ktoré údajne vzbudilo veľký obdiv. Doboví svedkovia ho opisovali ako veľmi krásne.
Presná podoba Michelangelovho snehuliaka sa nezachovala a neexistuje ani jeho podrobný opis. Keď sa oteplilo, výnimočné dielo sa jednoducho roztopilo.
Príbeh však zostal zachovaný a pripomína, že aj jeden z najslávnejších sochárov histórie sa kedysi venoval tvorbe zo snehu.
Fakt č. 4: Veľké divadlo v Efeze
Staroveké mesto Efez na území dnešného Turecka bolo významným centrom kultúrneho a spoločenského života. Jednou z jeho najpozoruhodnejších stavieb je Veľké divadlo, ktoré patrilo medzi najväčšie divadlá antického sveta a dokázalo pojať približne 25 000 divákov.
Divadlo bolo postavené na svahu hory Pion počas helenistického obdobia. Neskôr ho Rimania rozšírili a zrekonštruovali, čím získalo ešte monumentálnejšiu podobu.
Stavba zohrávala dôležitú úlohu v každodennom živote mesta. Nekonali sa v nej iba divadelné predstavenia, ale aj gladiátorské zápasy a politické zhromaždenia.
Výnimočná bola tiež jej architektúra. Stavitelia dokázali využiť prirodzený svah a vytvoriť rozsiahle hľadisko s pozoruhodnými akustickými vlastnosťami.
Aj ľudia sediaci v najvyšších radoch mohli dobre počuť dianie na javisku. V období bez mikrofónov a moderných zvukových zariadení išlo o mimoriadne dôležitú vlastnosť.
Veľké divadlo má aj významné miesto v náboženskej histórii. Spomína sa v súvislosti s udalosťami zaznamenanými v novozákonnej knihe Skutky apoštolov.
Táto monumentálna stavba tak dodnes pripomína vyspelé stavebné schopnosti starovekých civilizácií aj význam divadla v spoločenskom živote Efezu.
Fakt č. 5: Striebro
Striebro patrí medzi najznámejšie drahé kovy a ľudia ho využívajú už tisíce rokov. Okrem výroby šperkov a ozdobných predmetov má aj mimoriadne zaujímavé fyzikálne vlastnosti. Dobre vyleštené striebro dokáže odraziť približne 95 % viditeľného svetla, vďaka čomu patrí medzi najodrazivejšie kovy.
Práve táto vlastnosť sa využíva pri výrobe zrkadiel a rôznych optických zariadení. Strieborné povrchy nachádzajú uplatnenie napríklad v teleskopoch, mikroskopoch či technológiách spojených so slnečnou energiou.
Zaujímavá je aj jeho história. Striebro patrí medzi prvých päť kovov, ktoré ľudstvo objavilo a začalo využívať.Archeologické nálezy strieborných predmetov pochádzajú už z obdobia približne 4 000 rokov pred naším letopočtom.
V minulosti zohrávalo významnú úlohu aj ako platidlo. Dokonca sa uvádza, že v starovekom Egypte bolo striebro cennejšie než zlato.
Jeho výnimočnosť však spočíva aj vo vodivosti. Striebro má najvyššiu elektrickú a tepelnú vodivosť spomedzi všetkých chemických prvkov.
Pri porovnávaní elektrickej vodivosti sa používa ako referenčný materiál. Na stupnici od 0 do 100 dosahuje striebro hodnotu 100, zatiaľ čo meď má hodnotu 97 a zlato 76.
Striebro tak nie je iba krásnym drahým kovom, ale aj mimoriadne užitočným materiálom, ktorého vlastnosti nachádzajú uplatnenie v rôznych technológiách.
Ak chcete vedieť viac, prečítajte si predošlú časť!
Zdroj1 Zdroj2 Zdroj3 Zdroj4 Zdroj5
