Zaujímavosti ku káve, ktoré ti rozšíria obzory #2409 – Nutella sa kedysi predávala ako čokoládový bochník a Sam Claflin sníval o futbalovej kariére
Vedeli ste, že tetovanie má tisícročnú históriu a v staroveku sa používalo nielen ako ozdoba, ale aj na ochranu pred zlými silami? Alebo že Nutella mala pôvodne podobu bochníka, z ktorého sa odrezávali plátky na chlieb? V dnešných zaujímavostiach sa pozrieme aj na herca Sama Claflina, ktorý sa pôvodne chcel stať profesionálnym futbalistom. Dozviete sa tiež, koľko vlasov má približne človek na hlave, prečo kučeravé vlasy vyzerajú objemnejšie a akú neuveriteľnú dĺžku majú krvné cievy v ľudskom tele.
Fakt č. 1: Tetovanie

Tetovanie sa dnes spája najmä s módou, umením a osobným vyjadrením. Jeho história však siaha tisíce rokov do minulosti a v starovekých kultúrach malo často oveľa hlbší význam než iba zdobenie tela.
Mnohé civilizácie využívali tetovanie na náboženské účely, ochranu pred zlými silami alebo ako symbol lásky a spoločenského postavenia. V niektorých prípadoch slúžilo aj ako forma trestu či označenie určitej skupiny ľudí.
Archeologické dôkazy o tetovaní sa našli v rôznych častiach sveta. Túto tradíciu poznali napríklad sibírski kočovníci, pôvodní obyvatelia Polynézie, Núbijci, obyvatelia Južnej Ameriky či starovekí Gréci.
Medzi najstaršie dôkazy tetovania patria aj nálezy zo starovekého Egypta. Tetovania boli objavené na múmiách pochádzajúcich približne z obdobia 3000 rokov pred naším letopočtom.
Zaujímavé sú aj samotné techniky tetovania. Staroveké civilizácie nemali k dispozícii moderné tetovacie strojčeky, a preto používali jednoduché nástroje.
Na vpichovanie pigmentu do pokožky slúžili napríklad ihly, ostré tŕne alebo upravené kosti. Hoci sa postupy líšili podľa jednotlivých kultúr, základný princíp vytvárania trvalých vzorov na koži zostal podobný dodnes.
Fakt č. 2: Nutella

Nutella dnes patrí medzi najznámejšie čokoládovo-orieškové nátierky na svete. Jej pôvodná podoba však vyzerala úplne inak než krém, ktorý dnes poznáme zo sklenených pohárov.
Spoločnosť Ferrero totiž pôvodne vyrábala čokoládovo-lieskovcovú hmotu vo forme pevného bochníka. Z neho sa odrezávali plátky, ktoré sa následne ukladali na chlieb.
Až neskôr sa výrobok začal spájať s podobou jemnej nátierky, ktorá sa stala obľúbenou v mnohých krajinách.
Zaujímavosťou je, že Ferrero patrí medzi najväčších odberateľov lieskovcov na svete. Spoločnosť podľa uvádzaných údajov každoročne nakupuje približne štvrtinu svetovej produkcie týchto orechov, čo predstavuje viac než 100 000 ton.
Obrovský dopyt po lieskovcoch ovplyvnil aj ich pestovanie. O túto plodinu sa začali zaujímať farmári v oblastiach, kde sa predtým bežne nepestovala, napríklad v Čile či Austrálii.
Spoločnosť dokonca uvádzala, že množstvo lieskovcov, ktoré spotrebuje za dva roky, by dokázalo zaplniť rímske Koloseum.
Podľa reklamných údajov sa v jednom pohári Nutelly nachádza približne 52 lieskovcov. Lieskové orechy pritom tvoria približne 13 % výrobku.
Nutella tak nie je zaujímavá iba svojou chuťou, ale aj históriou a množstvom surovín potrebných na jej výrobu.
Fakt č. 3: Sam Claflin

Britský herec Sam Claflin je známy z filmov a televíznych projektov, no v detstve vôbec neplánoval hereckú kariéru. Jeho pôvodným snom bolo stať sa profesionálnym futbalistom.
Futbalu sa venoval už ako mladý chlapec a dúfal, že sa mu jedného dňa podarí presadiť v tomto športe. Jeho plány však prekazilo zranenie členka.
Po zlomenine začal uvažovať o inej budúcnosti. K herectvu ho postupne nasmerovali rodičia a učitelia, ktorí ho povzbudzovali, aby rozvíjal svoje umelecké schopnosti.
V roku 2003 začal študovať scénické umenie na Norwich City College. Neskôr pokračoval na prestížnej London Academy of Music and Dramatic Art, kde sa ďalej venoval hereckému vzdelávaniu.
Zaujímavosťou je, že Claflin nevyrastal v umeleckej rodine. Jeho otec pracoval ako finančný pracovník a matka pôsobila ako asistentka v škole.
Sam vyrastal so svojimi tromi bratmi a hereckej kariére sa neskôr rozhodol venovať aj jeho mladší brat.
Zranenie, ktoré mu zabránilo pokračovať vo futbalových ambíciách, tak napokon výrazne ovplyvnilo smer jeho života.Namiesto športovej kariéry sa rozhodol pre herectvo, v ktorom sa neskôr úspešne presadil.
Fakt č. 4: Kučeravé vlasy

Vlasy sa líšia nielen farbou a dĺžkou, ale aj štruktúrou a počtom. Zaujímavosťou je, že človek s rovnými vlasmi môže mať na hlave približne 120 000 vlasov, zatiaľ čo pri kučeravých vlasoch sa uvádza približne 100 000.
Napriek tomu môžu kučeravé vlasy pôsobiť oveľa hustejšie a objemnejšie. Dôvodom je ich prirodzený tvar, ktorý vytvára väčší objem aj pri menšom počte jednotlivých vlasov.
Ďalšou zvláštnosťou je schopnosť vlasov opticky sa skracovať v závislosti od ich štruktúry.
Vlnité vlasy sa môžu zdanlivo skrátiť približne o 5 %, kučeravé až o 30 % a veľmi pevne stočené vlasy dokonca až o 75 %. To znamená, že ich skutočná dĺžka môže byť výrazne väčšia, než sa na prvý pohľad zdá.
Kučeravé vlasy zároveň prechádzajú rôznymi fázami rastu. Približne 90 % vlasov sa nachádza vo fáze rastu, zatiaľ čo zvyšných 10 % je v pokojovej fáze.
Zaujímavé je aj rozšírenie jednotlivých typov vlasov v Európe. Podľa uvádzaných údajov má približne 44 % Európanov rovné vlasy, zatiaľ čo zvyšných 56 % má vlnité alebo kučeravé vlasy.
Kučeravé vlasy tak môžu pôsobiť mimoriadne bohato, aj keď ich skutočný počet nemusí byť vyšší než pri rovných vlasoch.
Fakt č. 5: Ľudské srdce

Ľudské srdce patrí medzi najdôležitejšie orgány nášho tela. Neustále pumpuje krv, ktorá prostredníctvom rozsiahlej siete ciev zabezpečuje prenos kyslíka a ďalších potrebných látok.
Srdce dospelého človeka sa svojou veľkosťou približne prirovnáva k dvom spojeným rukám, zatiaľ čo detské srdce je veľké asi ako jedna zovretá päsť.
Zaujímavé je aj jeho umiestnenie v hrudníku. Aby malo srdce dostatok priestoru, ľavé pľúca sú o niečo menšie než pravé.
Hmotnosť ľudského srdca sa môže pohybovať približne od 200 do 425 gramov. Mužské srdce býva v priemere asi o 57 gramov ťažšie než ženské.
Ešte prekvapivejšia je však celková dĺžka krvných ciev, ktorými srdce pumpuje krv do celého organizmu.
Ak by sme všetky krvné cievy v ľudskom tele spojili do jednej línie, ich dĺžka by dosahovala približne 96 500 kilometrov.Takáto vzdialenosť by stačila na to, aby viac než dvakrát obopli Zem pozdĺž rovníka.
Aj relatívne malý orgán, akým je srdce, tak zabezpečuje nepretržitý obeh krvi v mimoriadne rozsiahlej cievnej sieti.
Ak chcete vedieť viac, prečítajte si predošlú časť!
Zdroj1 Zdroj2 Zdroj3 Zdroj4 Zdroj5













