Zaujímavosti ku káve, ktoré ti rozšíria obzory #2410 – každá zebra má jedinečné pruhy a Tom Hanks má svoj vlastný medzinárodný deň
Vedeli ste, že Brazília je piatou najväčšou krajinou sveta a zároveň jedinou juhoamerickou krajinou, v ktorej je úradným jazykom portugalčina? Alebo že pruhy zebier sú rovnako jedinečné ako ľudské odtlačky prstov? V dnešných zaujímavostiach sa pozrieme aj na nezvyčajný sviatok venovaný hercovi Tomovi Hanksovi, ktorý vznikol vďaka skupine vysokoškolských študentov. Dozviete sa tiež, ako sa pomaranče dostali do Európy a Ameriky a prečo sa jeden labrador ocitol v americkom väzení.
Fakt č. 1: Brazília
Brazília patrí medzi najrozľahlejšie krajiny na svete a svojou veľkosťou výrazne prevyšuje väčšinu ostatných štátov. V celosvetovom rebríčku jej patrí piate miesto, pričom väčšie sú iba Rusko, Kanada, Spojené štáty americké a Čína.
Zároveň ide o najväčšiu krajinu Južnej Ameriky, ktorá zaberá takmer polovicu rozlohy celého kontinentu. Vďaka svojej veľkosti a geografickej polohe susedí s takmer všetkými juhoamerickými štátmi.
Jedinými krajinami Južnej Ameriky, s ktorými Brazília nemá spoločnú hranicu, sú Ekvádor a Čile. Jej územie sa zároveň rozprestiera pozdĺž Atlantického oceánu, vďaka čomu má rozsiahle pobrežie.
Zaujímavosťou je aj jazyk, ktorým sa v Brazílii hovorí. Zatiaľ čo vo väčšine ostatných juhoamerických krajín prevláda španielčina, úradným jazykom Brazílie je portugalčina.
Tento rozdiel súvisí s koloniálnou minulosťou krajiny. Brazília bola viac než tri storočia pod portugalskou nadvládou, ktorá výrazne ovplyvnila jej kultúru, jazyk aj tradície.
Nezávislosť od Portugalska vyhlásila v roku 1822, čím sa skončilo približne 322 rokov trvajúce koloniálne obdobie. Portugalský jazyk však zostal dôležitou súčasťou brazílskej identity dodnes.
Fakt č. 2: Zebry
Zebry patria medzi najznámejšie africké zvieratá a ich charakteristické čiernobiele pruhy sú ľahko rozpoznateľné. Málokto však vie, že vo voľnej prírode žijú tri druhy zebier, ktoré sa od seba líšia veľkosťou, výskytom aj vzorom pruhovania.
Ide o zebru stepnú, zebru horskú a zebru Grévyho. Všetky tri druhy patria do rodu Equus, do ktorého sa zaraďujú aj kone a osly.
Najväčším druhom je zebra Grévyho, ktorá môže vážiť približne 450 kilogramov. Vyskytuje sa iba v Etiópii a Keni. Svoje pomenovanie dostala po francúzskom prezidentovi Julesovi Grévym, ktorý v 19. storočí dostal jednu zebru ako dar z Abesínie.
O niečo menšia je zebra stepná, ktorej hmotnosť môže dosahovať približne 385 kilogramov. Jej výskyt siaha od Južného Sudánu a južnej Etiópie až po severné oblasti Juhoafrickej republiky.
Najmenším z troch druhov je zebra horská, ktorá môže vážiť približne 360 kilogramov. Žije najmä v Juhoafrickej republike, Namíbii a Angole.
Jednotlivé druhy sa odlišujú aj pruhmi. Zebra Grévyho má úzke zvislé pruhy, ktoré pokrývajú aj jej uši a hrivu. Pri zebre stepnej sa vzor pruhovania môže meniť podľa oblasti výskytu, pričom niektoré jedince majú tmavšie a iné svetlejšie hnedé pruhy.
Zebra horská má zasa biele alebo mierne krémové telo s výraznými tmavými pruhmi, no na bruchu jej pruhy chýbajú.
Najzaujímavejšie však je, že ani v rámci jedného druhu nenájdeme dve zebry s úplne rovnakým vzorom. Pruhy každej zebry sú jedinečné podobne ako odtlačky prstov u ľudí.
Fakt č. 3: Tom Hanks
Americký herec Tom Hanks patrí medzi najznámejšie osobnosti filmového sveta. Počas svojej kariéry si získal množstvo fanúšikov, no jedna skupina vysokoškolských študentov sa rozhodla vzdať mu poctu mimoriadne netradičným spôsobom.
V roku 2004 vznikol Medzinárodný deň Toma Hanksa, ktorý sa dodnes oslavuje v apríli. Jeho začiatky pritom vôbec neboli spojené s veľkou filmovou udalosťou či oficiálnou iniciatívou.
Všetko sa začalo 2. apríla 2004, keď skupina študentov Western Michigan University zorganizovala filmový maratón venovaný Tomovi Hanksovi. Počas podujatia sledovali jeho filmy a na túto príležitosť si dokonca vyrobili vlastné tričká.
Pôvodne išlo o neformálne stretnutie priateľov, ktorí chceli stráviť deň sledovaním filmov svojho obľúbeného herca. Postupne sa však z malej oslavy stala tradícia, ktorá si získala ďalších priaznivcov na univerzitnej pôde.
Za vznikom sviatku stál Kevin Turk, ktorý sa po skončení vysokej školy presťahoval do Chicaga. Práve tam priniesol aj tradíciu Medzinárodného dňa Toma Hanksa, ktorá sa začala ďalej rozširovať.
Sviatok sa oslavuje v sobotu, ktorá je dátumovo najbližšie k 1. aprílu. Fanúšikovia si počas neho pripomínajú hercovu tvorbu a organizujú rôzne stretnutia či filmové maratóny.
Z obyčajného študentského nápadu tak vznikla tradícia, ktorá ukazuje, aký veľký vplyv môže mať obľúbený herec na svojich fanúšikov.
Fakt č. 4: Pomaranče
Pomaranče dnes patria medzi najobľúbenejšie citrusové plody na svete. Ich história však siaha hlboko do minulosti. Predpokladá sa, že prvé pomaranče sa začali pestovať v juhovýchodnej Ázii približne 4 000 rokov pred naším letopočtom.
Odtiaľ sa postupne rozšírili do ďalších častí sveta, pričom významnú úlohu pri ich šírení zohrávali obchodníci a moreplavci.
Do Španielska priniesli Arabi v 10. storočí horké pomaranče. Sladké pomaranče, ktoré dnes bežne konzumujeme, sa tam však začali pestovať až v 15. storočí.
V 15. a 16. storočí sa pomaranče stali dôležitou súčasťou zásob na námorných výpravách. Španielski, portugalskí a holandskí moreplavci ich prevážali na svojich lodiach, pretože pomáhali predchádzať skorbutu, ochoreniu spôsobenému nedostatkom vitamínu C.
Práve vďaka námorným cestám sa tieto citrusové plody dostali aj do Nového sveta. Krištof Kolumbus vzal počas svojej druhej výpravy v roku 1493 do Ameriky semená pomarančovníkov.
Pomaranče sa tak postupne rozšírili aj na americký kontinent, kde sa začali pestovať v nových oblastiach.
Okrem svojej výživovej hodnoty získali pomaranče v rôznych kultúrach aj symbolický význam. Spájajú sa s vitalitou, silou a vytrvalosťou a niekedy sa označujú aj ako ovocie bohov.
Ich história tak nie je iba príbehom obľúbeného ovocia, ale aj dávnych obchodných ciest, námorných výprav a kultúrnych tradícií.
Fakt č. 5: Labrador
Väzenia sú určené pre ľudí, ktorí porušili zákon, no v minulosti sa za ich múrmi ocitli aj zvieratá. Jedným z najznámejších prípadov je čierny labradorský retriever menom Pep, ktorý sa v roku 1924 dostal do amerického väzenia Eastern State Penitentiary.
Pep patril rodine pensylvánskeho guvernéra Gifforda Pinchota. Podľa rozšíreného príbehu mal pes zabiť mačku patriacu guvernérovej manželke, za čo údajne dostal doživotný trest bez možnosti podmienečného prepustenia.
Do väznice Eastern State Penitentiary bol Pep prijatý 12. augusta 1924. Jeho prítomnosť za múrmi väzenia je doložená aj historickými väzenskými záznamami.
Pes tam údajne strávil približne desať rokov a počas svojho pobytu si vytvoril priateľský vzťah s riaditeľom väznice.
Príbeh o labradorovi odsúdenom na doživotie znie ako vymyslená legenda. Samotný guvernér Pinchot však tvrdil, že Pep nebol do väzenia poslaný za trest, ale ako maskot, ktorý mal robiť spoločnosť väzňom.
Hoci sa teda príbehy o dôvodoch jeho pobytu vo väzení líšia, isté je, že Pep sa skutočne stal neobyčajným obyvateľom jednej z amerických väzníc.
Jeho osud dodnes patrí medzi najkurióznejšie príbehy spojené so zvieratami a históriou väzenstva.
Ak chcete vedieť viac, prečítajte si predošlú časť!
