Zaujímavosti ku káve, ktoré ti rozšíria obzory #2412 – slávne cestoviny carbonara majú nejasný pôvod a Marco Polo inšpiroval Krištofa Kolumba
Vedeli ste, že Istanbul sa v jednom z rebríčkov zaradil medzi mestá s najväčším počtom miliardárov alebo že slávne talianske cestoviny carbonara mohli vzniknúť vďaka americkým a britským vojakom? V dnešných zaujímavostiach sa pozrieme aj na Marca Pola, ktorý sa na svoju veľkú cestu do Ázie vydal už ako sedemnásťročný. Dozviete sa tiež, čo sa v skutočnosti nachádza v ťavích hrboch a prečo niektorí ľudia začnú kýchať pri pohľade do jasného svetla.
Fakt č. 1: Istanbul
Istanbul patrí medzi mestá, v ktorých možno pozorovať výrazné bohatstvo časti obyvateľstva. V jednom z rebríčkov miest s najväčším počtom miliardárov na svete obsadil ôsme miesto, pričom v ňom žilo 28 miliardárov. Umiestnil sa tak tesne pred Parížom, ktorý skončil na deviatej priečke.
Bohatstvo niektorých obyvateľov je viditeľné najmä na brehoch Bosporského prielivu, kde sa nachádzajú luxusné vily a rozsiahle súkromné sídla. Jedna z týchto nehnuteľností sa dokonca predala za približne 100 miliónov dolárov a podľa magazínu Forbes patrila medzi päť najdrahších súkromných domov na svete.
Turecko je zároveň známe vysokou mierou využívania moderných technológií a sociálnych sietí. Viac než polovica obyvateľstva využívala sociálne siete a krajina sa zaradila na šieste miesto na svete v počte účtov na Facebooku.
Podľa údajov z januára 2019 trávili obyvatelia Turecka na internete v priemere 7 hodín a 15 minút denne. Na sociálnych sieťach strávili približne 2 hodiny a 46 minút denne.
Sociálne siete pritom neslúžia iba na komunikáciu a zábavu. Významne ovplyvňujú aj povesť značiek či reštaurácií a predstavujú dôležitý priestor na šírenie informácií a vyjadrovanie názorov.
Fakt č. 2: Cestoviny carbonara
Carbonara patrí medzi najznámejšie talianske cestovinové jedlá, no jej presný pôvod zostáva nejasný. Jedna z teórií hovorí, že vznikla približne v roku 1944, keď do Talianska prišli britskí a americkí vojaci.
Vojaci sa pohybovali v oblastiach Lazio, Molise a Kampánia a pri príprave jedla využívali suroviny, ktoré mali ľahko dostupné. Patrili medzi ne najmä vajcia a konzervovaná slanina, ktorú si priniesli so sebou.
V tom období sa stretli s tradičným pokrmom cacio e ova abruzzese, ktorý sa pripravoval z cestovín, vajec a syra. Keď doň pridali slaninu pripomínajúcu ich obľúbené raňajky, mohol vzniknúť predchodca dnešnej carbonary.
Existuje však aj ďalšia teória, ktorá spája názov tohto jedla s uhliarmi z Apenín. Tí zbierali drevo na výrobu dreveného uhlia a často trávili dlhé obdobia ďaleko od svojich domovov.
Počas práce si pripravovali jednoduché jedlá zo surovín, ktoré sa dali ľahko prenášať a skladovať. Medzi ne patrili vajcia a guanciale, tradičná talianska údenina z bravčového líčka alebo podbradku.
Práve podľa uhliarov mohlo toto známe cestovinové jedlo dostať svoje pomenovanie.
Fakt č. 3: Marco Polo
Marco Polo patrí medzi najznámejších cestovateľov histórie, no na svoju slávnu výpravu sa vydal ešte ako tínedžer. V roku 1271 mal iba 17 rokov, keď opustil svoj domov a spolu s otcom Niccolòm a strýkom Maffeom sa vydal na cestu do Ázie.
Cieľom ich výpravy bolo dostať sa na dvor mongolského panovníka Kublajchána. Pre mladého Marca išlo pravdepodobne o prvú veľkú cestu mimo domova.
Zaujímavosťou je, že jeho otec a strýko už mali za sebou množstvo cestovateľských skúseností. Keďže cestovali po svete prakticky od Marcovho narodenia, mladý cestovateľ ich pravdepodobne prvýkrát spoznal až krátko pred spoločnou výpravou.
Marco Polo sa neskôr preslávil svojimi cestovateľskými zážitkami, ktoré inšpirovali ďalších objaviteľov. Medzi nimi bol aj Krištof Kolumbus, ktorý si dokonca vzal výtlačok jeho knihy na svoje plavby cez Atlantický oceán.
Jeho príbeh zostal inšpiráciou aj v modernej dobe. V 60. rokoch 20. storočia sa skupina cestovateľov rozhodla zopakovať trasu Marca Pola z Talianska do Číny. Namiesto koní však využili automobily a obytné prívesy.
Fakt č. 4: Ťavy
O ťavách sa často hovorí, že vo svojich hrboch uchovávajú zásoby vody. V skutočnosti sa však v ťavích hrboch nachádza tuk, ktorého množstvo môže dosahovať až približne 36 kilogramov.
Tento tuk slúži ako zásobáreň energie, ktorú organizmus využíva v období nedostatku potravy. Pri jeho spracovaní vzniká aj určité množstvo vody, čo ťavám pomáha prežívať v náročných podmienkach.
Ukladanie tuku do hrbov má zároveň význam pri regulácii telesnej teploty. Keďže sa tuk nesústreďuje rovnomerne po celom tele, ťavy dokážu účinnejšie odvádzať teplo.
Vďaka viacerým telesným prispôsobeniam dokážu ťavy prežiť bez pitia vody aj viac než týždeň. Ich organizmus obmedzuje straty tekutín napríklad zníženým potením a spätným získavaním vlhkosti pri dýchaní.
Keď sa napokon dostanú k vode, dokážu jej vypiť mimoriadne veľké množstvo. Pri jednom napájaní môže ťava prijať až približne 114 litrov vody.
Práve tieto schopnosti im umožňujú zvládať dlhé obdobia v suchom a horúcom prostredí.
Fakt č. 5: Kýchanie
Kýchanie si väčšinou spájame s podráždením nosa, no u niektorých ľudí ho môže vyvolať aj jasné svetlo. Tento nezvyčajný jav sa označuje ako fotický kýchací reflex a môže sa prejaviť napríklad pri pohľade do silného slnečného svetla.
Vedci sa týmto reflexom zaoberajú už dlhé roky a snažia sa pochopiť, prečo svetelný podnet dokáže vyvolať reakciu, ktorá zvyčajne súvisí s nosom.
Jedna z teórií spája tento jav s činnosťou trojklanného nervu, ktorý sa podieľa na prenose zmyslových informácií z oblasti tváre. Tento nerv sa nachádza v blízkosti zrakového nervu.
Predpokladá sa, že pri vystavení intenzívnemu svetlu môže dôjsť k aktivácii nervových dráh, ktoré následne vyvolajú kýchací reflex.
Mozog tak môže reagovať podobne, ako keby sa v nose nachádzala dráždivá látka, hoci skutočným podnetom je svetlo.
Presný mechanizmus tohto javu zatiaľ nie je úplne objasnený, no fotický kýchací reflex predstavuje zaujímavý príklad prepojenia nervových reakcií v ľudskom tele.
Ak chcete vedieť viac, prečítajte si predošlú časť!
